dec 242005
 

Tichá a svätá noc. Je ňou práve tá dnešná. Prečo? Lebo dnes prišlo na svet slnko spásy pre všetky národy, ako o tom hovorí starodávny patristický text:„Ó, quam praeclara est divina Domini providentia ut in illo die quo factus est sol ipso die nasceretur Christo.“ „Ó, aká slávna je Božská Prozreteľnosť Pána, že v tomto dni, v ktorom bolo stvorené slnko, v tom istom dni sa narodil Kristus.“Kristus – slnko spásy, slnko spravodlivosti. Slnko, ktoré prišlo na svet preto, aby ožiarilo našu cestu k Bohu. Tú cestu, ktorá je často krát pre nás veľmi temná, že niekedy nevieme ani dobre rozlíšiť či je to práve tá Božia cesta.

Avšak ani Kristova cesta na tento svet nebola jednoduchá. Potvrdzuje to dnešné evanjelium: Rozkaz vykonať súpis ľudu. Dlhá cesta z Nazareta do Betlehema. Hľadanie prístrešia pre Máriu, ktorá očakávala narodenie svojho, a teda aj Božieho Syna.

Nikto zo židov, ktorí vtedy očakávali prisľúbeného Mesiáša, ani len netušil, kde sa Boží Syn narodí. Očakávali ho v kráľovskom paláci, ako mocného vládcu sveta. A kde sa Ježiš narodil? Kde sa ukázal svetu ako mocný kráľ?

Pozrime sa do textu evanjelia. Píše sa tam: Mária uložila svojho prvorodeného syna do jasieľ, lebo nebolo pre nich miesta v hostinci. Taliansky preklad Svätého písma dokonca hovorí, že „nebolo miesta v hoteli.“ Žeby Jozef a Mária vyhľadávali nejaký hotel? Nie. Grécky originál Svätého písma používa na vyjadrenie miesta Ježišovho narodenia slovo κατάλυμα (katálüma). A toto slovo sa v Novom zákone vyskytuje len dvakrát. Druhýkrát na označenie miestnosti, v ktorej sa konala Ježišova posledná večera. Aby sme správne pochopili, kde sa vlastne Ježiš narodil, musíme si urobiť predstavu o tom, ako vyzeral vtedajší dom, kde bývali židia. Židovský domček mal len dve miestnosti. Jednu veľkú, v ktorej sa odohrával život celej rodiny. Kuchyňa, spálňa, obývačka. Všetko v jednej izbe. A do tejto izby na noc púšťali aj zvieratá, ktoré boli cez deň vonku. Vedľa tejto veľkej izby, bola ešte jedna maličká. Tam mávali odložené rôzne náradia. Mohli by sme tú miestnosť dnes nazvať kôlňa alebo šopa. No a medzi týmito dvomi miestnosťami bol válov, kde dávali na noc jedlo pre zvieratá, aby nevyrušovali v spánku. Takže toto bol židovský dom. Veľmi jednoduchý. Kde teda skončili Jozef a Mária? Tá veľká miestnosť židovského domu bola plná ľudí aj zvierat. A tak im nejakí dobrí ľudia umožnili zostať aspoň v tej šope, kôlni plnej náradia. A kde skončil Ježiš? Ježiš skončil vo válove, kde bolo jedlo pre zvieratá.

Boží Syn. Dlho očakávaný Mesiáš. Začal svoju cestu nášho vykúpenia v šope, neporiadku, špine… Nik ho nečakal, nik ho nevítal.

Bratia a sestry. Myslíte si, že svet, do ktorého v dnešný deň prichádza Ježiš, sa nejako od tých čias zmenil? Možno Ježiša dnes čaká pár ľudí v kostole… ale svet je ešte viac rozbúrený, neporiadny, zašpinený nemorálnosťou, nemravnosťou… a keď ideme ďalej… myslíte si, že dnešný svet ešte potrebuje Ježiša? A načo? Aby im dával normy a prikázania, z ktorých sa tento svet vysmieva?

Tichá a svätá noc. Noc, v ktorú sme prišli sem, do Božieho chrámu, aby sme privítali na svet Ježiša, Božieho Syna. Náš život, naše vnútro, svedomie sa možno podobajú miestu, kde sa narodil Ježiš. Sú zašpinené našimi hriechmi. Aj tá naša cesta k Bohu nie je vždy svetlá a priama. Avšak Ježiš, ktorý sa narodil práve to podobného neporiadku, do nečistoty, chce prísť aj k nám. A to z jedného dôvodu. Aby všetok ten neporiadok v našom živote premenil na poriadok. Aby nám osvetlil tú tmavú cestu k Bohu a tie kľukaté chodníky nášho života narovnal. Veď on je Slnko našej spásy.

Toto je zmysel Vianoc. Toto je zmysel Ježišovho príchodu na svet. A tak máme dve možnosti: opäť sa postaviť do zástupu ľudí, ktorí síce Ježiša poznali, ale ho odmietli, alebo do zástupu tých ľudí, ktorí otvorili Ježišovi svoje srdce a On im ukázal cestu spásy, cestu, ktorá vedie do Nebeského kráľovstva. Vyberme si dnes správne. Slnko spásy, príď k nám! Amen.