jan 242015
 

Božie slovo tejto nedele spája do jednoty kontrastné prorokovanie. Úspešný prorok Jonáš stojí ako predobraz, ale i opak príbehu proroctva spásy, ktoré priniesol Ježiš. Jonáš bol presvedčivý vo vyzývaní na pokánie a mesto Ninive sa na jeho kázanie obrátilo. Ľud bol zachránený. On sám však nebol spokojný s tým, že na hriešnych ľudí nedoľahol Boží trest. Ježiš priniesol posolstvo o spáse ľudí, no jeho hlas bol umlčaný a na smrť ho vydali práve tí ľudia, ku ktorým bol poslaný. Predsa na kríži spokojne vydýchol, lebo žil lásku k tým, ku ktorým hovoril. Vo chvíli svojej smrti poznal, že Otcova láska zvíťazila.

Ježiš totiž povolal svedkov, ktorí správu o víťazstve nad hriechom vždy pripomenú každej novej generácii hriešnikov. Do každej doby, na každé miesto, do všetkých spoločenských podmienok a režimov sa spása dostáva vo svedectve Ježišových nasledovníkov.

V historickom momente Slovenska je teraz dôležité ohlasovanie „evanjelia rodiny“. Túto prirodzenú ľudskú realitu Boh Otec chcel cez spoločenstvo Márie a Jozefa aj pre svojho Syna, napriek tomu, že mal Ježiš pôvod nadprirodzený. Evanjelium o prirodzenej rodine nám dnes pripomína a odkazuje nás na nadprirodzenú Božiu rodinu. Tú, do ktorej Otec pozýva, každú jednu ľudskú bytosť. Každého človeka a každé spoločenstvo, každého hriešnika, ktorý potrebuje počuť správu o Božom odpustení. Toto je to posolstvo, ktoré zvíťazí. Ty sa k nemu celým srdcom pripoj.

Bratia a sestry pozývam vás, aby sme sa všetci stali na Ježišovu výzvu rybármi ľudí. Aby sme pripomínali nám hriešnym ľuďom, že každý z nás ublížil rodine, či už konkrétnym zlom našim blízkym, ale aj nezáujmom a zanedbaním podpory rodine. Náš hriech spôsobil situáciu, kvôli ktorej je dnes rodina zranená. V tejto chvíli treba ohlásiť jej záchranu spásou, ktorú posiela Boh. Veľmi dôležité však je, aby sme sa v tomto svedectve nezamerali len na našu ľudskú predstavu a zabudli pritom hľadieť na Boží plán, ako sa to stalo Jonášovi. Pri ohlasovaní pokánia sám prehliadal tvrdosť svojho srdca, ktorú nedojalo pokánie ľudí a veľkosť Božieho odpustenia.

Buďme svedkami o Božom odpustení, ktoré patrí hriešnikom. Nie takými, ako Jonáš, ktorý veľkosť Božieho milosrdenstva odmietal, ale ako Ježiš, ktorý na nenávisť a zlobu hriešnej nenávisti odpovedal Otcovou lásku. Úlohu svedčiť o odpustení zranenej ľudskej rodine a každému dnešnému človeku jednotlivo zveril Ježiš tebe aj mne.

Ján Macej, ofmcap