júl 262015
 

Práve skončila u nás poriadna búrka. Napršalo výdatne a tak sa tešia všetci, ktorí čosi pestujú v záhrade či na poli. Bude dnešné poliatie zhora stačiť aby bola dobrá úroda? A ak bude dobrá úroda, bude to stačiť aby sa nasýtili všetci? Alebo bude zasa málo?

Prečo na svete stále hladujú ľudia? Prečo musia utekať zo svojich krajín? Nie je možné žiť tak, že by bolo dostatok pre všetkých?

Na zodpovedanie týchto otázok ponúkajú ľudia rozličné riešenia. A to niekedy poriadne divoké. Napr. isté nemenované hnutie propaguje na svojich plagátoch: „save the planet – kill yourself“. Mohli by sme to preložiť ako: „Zachráň planétu – vyhyň!“ Nenabáda k otvorenej sebevražde. Chce len motivovať ľudí, že by sa prestali rozmnožovať, a to vraj zachráni túto planétu. Rozmýšľajúci by mohli namietať, že problémom tejto planéty nie je to, že sme, ale to ako sme. Ako žijeme. Na celom svete známa žena Matka Tereza z Indie povedala: „Problémom tohto sveta nie je nasýtiť tých, ktorí sú chudobní, ale tých, ktorí sú bohatí.“ Je to naozaj problém tých bohatých – nenásytných? Alebo je problém v každom z nás, ten ľudský, že človek sa postaví k tomu čo je mu darované častokrát vlastníckym spôsobom. Zmocniť sa daru… či to nesiaha až k Adamovi? Tiež znovu stojíme na tej krehkej hranici živočíšneho a ľudského. Živočíchom slúži jedlo na zachovanie života a druhu, ale pre človeka je jedlo vzťahové, neslúži len pre zachovanie života, ale k jeho darovaniu. Živočíšne v nás nám nahovára, že všetky veci potrebujeme pre život; to ľudské (na Boží obraz stvorené) nás pozýva presvedčiť sa, že všetky veci sme dostali preto, aby sa v nás premenili na dar. Človek si totiž zachráni život tým, že ho dáva. Akonáhle ho chce vlastniť, tak ho stráca.

Nedávno som bol na stretnutí a modlitbe mladých, ktorí spievali pieseň preloženú z angličtiny. V jej texte bolo: „ja Ťa mám, Bože a Ty ma máš.“ A keďže som počul aj originál verziu, udrelo mi čosi do srdca. Uvedomil som si, že Boha by sme tiež chceli vlastniť, mať ho. Ale sa to nedá. Práve vtedy ho naopak strácame, keď si na Neho chceme uplatniť náš vlastnícky nárok. Azda aj preto iný slovenský preklad tej istej piesne ponúka text: „Ty si môj, Bože a ja som Tvoj.“ Čo sa mi zdá byť oveľa pravdivejšie.

V dnešnom evanjeliu Ježiš nasycuje potreby ľudí. Na začiatku sa to zdá byť žalostne málo: 1 chlieb na tisícku ľudí. (Ešte krutejšie než v dnešnom prvom čítaní. Tam mal prorok k dispozícii 1 chlieb na 5 chlapov) Ale príbeh z Jánovho evanjelia nás učí, že nasýtenie nie je v prvom a jedinom rade iba o počtoch a vonkajšej kvantite. Tak to vnímajú realisti v zbore apoštolov a patrične to komentujú, či už Filip: „Ani za 200 denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ alebo Ondrej: „Je tu chlapec, ktorý má 5 jačmenných chlebov a 2 ryby. Ale čo je to pre toľkých.“ Ježiš nám ukazuje, že nasýtenie je aj o rozdelení sa, ktoré vychádza z darovania sa. Chlapec, ktorý má niečo pre seba je pozvaný darovať sa v tom, čo má. Napriek tomu, že je jasné (ľudsky jasné), že to nemôže stačiť. A Ježiš prijíma to čo chlapec priniesol. Ako poukazujú niektorí exegéti 5 chlebov a 2 ryby je dohromady 7. A sedem znamená plnosť. Je tu na zemi naozaj plnosť Božích darov? Možno sa nám pohľad na „realitu nedostatku“ zmení ak si uvedomíme, že každý z nás ľudí je darom. Tak ako hovorí dávna múdrosť, ktorú si ľudia odovzdávajú keď hovoria: „To kým si, je darom od Boha pre teba; to čo zo seba urobíš je tvojím darom Bohu.“ Darom je Ježiš, ktorý si necháva okolo seba usadiť zástup. Darom sa pri ňom stávajú apoštoli, ktorí podľa inej verzie dnešného príbehu počujú Ježišovu výzvu: Vy im dajte jesť. Oni podávajú ďalej to, čo je im darované Ježišom. Darom je chlapec, ktorého našiel Ondrej. Darom je aj to, čo so sebou priniesol.

Ako je to s vedomím nás veriacich ľudí? Považujeme svoj život za dar, ktorý nám Boh daroval? Je toto dnešné Božie pripomenutie: „Si darom.“ mocnejšie, ako vedomie toho, že som tu len do počtu, alebo že som tu celkom zbytočný, alebo že tu na svete zavadziam?

Modlím sa, že by v nás Boh posilnil identitu toho, kým sme. Žeby sme poznali hodnotu nášho života, ktorá nás pozýva k tomu, aby sme sa nebáli darúvať sa. A verím tiež, že potom aj život okolo nás bude viac odrážať tú prekvapujúcu skutočnosť, ktorú dnes v Božom slove počúvame: ….všetci jedli a nasýtili sa a ešte zvýšilo.