mar 202015
 

Jeden z mojich rehoľných bratov zasadil levanduľu. Semienka museli byť zakryté a zmiznúť vo vhodne pripravenej zemi. Museli odumrieť spôsobu, v ktorom predtým existovali. Zem prikrytá priehľadným sklom, mohla po niekoľkých týždňoch nechať pri vhodných podmienkach svetla, vody a tepla vzklíčiť novú formu života. Malé rastlinky sa dnes už dvíhajú a čakajú na chvíľu, kedy zasadené na dvore budú môcť pre potešenie ľudí skrášľovať chodník.

Tajomstvo zrodu pre nový život máme rovno pred svojimi očami. Môžeme ho pozorovať v prírode nie len pri levanduli, alebo pšenici, ako nám to pripomenulo evanjelium tejto nedele. Máme otvárať svoje oči pre zrod nového života nášho ducha.

Veľkonočné tajomstvo je plným tajomstvom zrodu nového života. Pripravuje nás na prijatie pravdy o tom, ako sa náš pozemský život premení do novej, večnej podoby. Je to ešte väčší zázrak, ako premeny, ktoré sledujeme v prírode a tajomstvo obnovy v prírode je vlastne odkazom na najdôležitejšiu premenu stvorenstva, na Veľkú noc. Slávenie tohto sviatku nás však učí, že sa v našom ľudskom živote udeje istým spôsobom podobný proces ako s malými semenami pšenice, či levandule. V dôvere v pôsobenie Božej milosti potrebuje človek pochovať svoj starý spôsob existencie, aby sa mohol zrodiť nový. Ten, ktorý má vo svojom láskavom pláne pre človeka Boh. Tak ako má pre semienka levandule plán môj rehoľný brat. Nie raz som ho videl prechádzať chodbou a kontrolovať, či sú semienka v čo najlepších podmienkach pre ich rast. Nie raz som ho videl zalievať zem vodou. A vidím jeho radosť teraz, keď semienka vzklíčili. Jeho opatera však po vzklíčení neskončila, ale s rastom rastliniek sa len stále viac upevňuje jeho zámer s nimi. Stále viac sa podobajú tomu, čím na dvore majú byť. Stále viac naberajú obrysy toho, o čom môj brat sníva. Sú tak stále viac vhodné na to, aby splnili svoj účel.

Boh sa takto stará o ľudský život. Na vlastnom Synovi, Ježišovi ukázal odumretie života v našej pozemskej podobe, aby sme nepochybovali o jeho dobrom pláne nového života človeka. Toto je tá nová zmluva, ktorú od krstu vpísal do našich sŕdc, že sa máme rozvíjať podľa jeho plánu. Kresťan, prekonáva strach z premien vo svete, lebo vie, že Boh Otec má pripravený dobrý plán. Premena bude aj bolestná a vyžiada si, aby sme zmenili spôsoby, na ktoré sme si navykli. Asi sa ocitneme aj v situácii, že pred „hodinou“ – teda časom nejakej zmeny budeme chcieť byť uchránení. Vtedy sa však učíme prijímať za svoj Boží plán, ako ho za svoj prijal Ježiš. Nie len Ježiš má prijať tento čas svojej premeny. Každý človek je svojou existenciou na tomto svete súčasťou tohto procesu.

Prijímajme s radosťou tento čas odumierania, lebo ja zároveň prísľubom. Prísľubom o tom, ako bude knieža tohto sveta vyhodené, aby už nemohlo škodiť pri uskutočňovaní zámerov Boha Otca. Prísľubom, že úroda bude veľká a že tak ako Ježiš, aj každý človek bude stvorením, ktoré celou svojou existenciou Boha oslávi. Požehnaný čas pôstu, ktorý upevňuje túto nádej v nás prajem.