aug 312017
 

Jeden z dôkazov, že evanjeliá sú skutočne pravdivé je ten, že sú skutočne pravdivé. Neidealizujú ľudí. Ani tých, ktorí viedli prvú cirkev, dokonca ani toho, ktorý sa stal jej viditeľnou hlavou  –  Petra. Bol to človek so všetkými pozitívnymi aj negatívnymi vlastnosťami a evanjeliá to nezatĺkajú. Vďaka Bohu.

V evanjeliu 22. nedele počúvame udalosť, ktorá Petra zahanbuje. Kristus ho ráznym slovom napomína. A predsa sa dostala do posvätných textov. Ježiš Kristus začal hovoriť o svojom utrpení a do toho vstúpil takmer priateľsky Peter, aby mu povedal, že to tak nebude, že sa to nesmie stať, že to sa asi mýli.

Peter si ho vzal nabok. Je to také na prvý pohľad priateľské gesto – niekoho si zoberieme nabok… Niekedy až gesto – by som to tak nazval – dobrého strýka, ktorý si zoberie nabok svojho synovca, aby mu vysvetlil, že hovorí niečo od veci a že sa to nepatrí, že nech si dáva pozor na to, čo povie. V Petrovi sa zrazu zrazila predstava o Mesiášovi, ktorú mal, s tou, ktorú Kristus reálne zobral na svoje plecia. Peter a ani nikto z apoštolov nepotrebujú Mesiáša, ktorý bude trpieť od starších, ktorého farizeji a zákonníci zabijú. Načo je taký Mesiáš? Je zbytočný. Načo je komu mŕtvy Boh? Ako často sa zrážajú aj naše očakávania a skutočný príbeh Ježiša Krista. Naše očakávania a predstavy Boha, ktorý sa zjavuje taký, aký je a nepasuje nám celkom do našich plánov a schém.

Reakcia Ježiša Krista bola rázna. Taká ako kedysi na púšti, keď ho pokúšal diabol, aby šiel inou cestou ako cestou pokory a utrpenia. Biblisti nás upozorňujú, že Kristus hovorí Petrovi: Postav sa za mňa, nie choď mi z cesty.  Upozorňuje ho, že ten, ktorý vedie je on – Ježiš a my tu nie sme na to, aby sme usmerňovali Boha čo a ako má robiť. Postaviť sa za Krista je dôležité. Nie Boh je mojím asistentom, ktorý mi má pomáhať, ale ja som ten, ktorý má objavovať Božie plány a jeho pôsobenie.

Potom Kristus prikladá poučenie pre všetkých, ktorí chcú ísť za ním: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Jedna z najčastejšie citovaných viet evanjelia a jedna z viet, ktorá je najčastejšie úplne zle interpretovaná. Pretože nás vedie k tomu, že často povzbudzujeme ľudí aby zobrali svoje kríže, svoje choroby, utrpenia, bolesti, ťažkosti, neúspechy… Avšak tu si treba uvedomiť, že chorobu  – napríklad –  nemusí nikto brať, tá príde sama, aj neúspech príde sám, aj bolesť, aj utrpenie.

Kristus nemyslel na to, keď hovorí: Vezmi svoj kríž. Načo teda myslel? Čím bol pre neho kríž? Výraz nekonečnej lásky k Otcovi a ku nám ľuďom. Prišiel na svet, aby nám povedal, že Otec nás miluje. My sme mu ako „odmenu“ za jeho lásku naložili kríž na plecia. On ho zobral a z lásky k nám niesol a z kríža nám znova povedal, že Otec nás aj napriek tomu hroznému, čo sme spravili miluje. Nesenie kríža je prejav nekonečnej lásky. Teda vetu: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma, by sme mohli povedať aj takto: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, nech sa rozhodne že ide milovať až na smrť a nech ma nasleduje.  

Kresťanstvo teda nie je o pasívnom čakaní, čo nám naloží život na plecia, ale o aktívnom rozhodnutí sa, že idem milovať až na smrť. Príklad Maximiliána Kolbeho, ktorý aktívne ponúka svoj život v koncentračnom tábore to vyjadruje doslova strašne krásne. Strašne, lebo to bolo hrozné a krásne, lebo to bolo jeho rozhodnutie.

Peter „vyprovokoval“ nášho Pána k tomu, aby nám povedal nádherné slová o aktívnom kresťanstve. Skúsme veci nie iba prijímať, ale aktívne vziať. K tomu jedna starobylá, nádherná modlitba: Pane, daj mi silu zmeniť to, čo zmeniť môžem. Daj mi trpezlivosť niesť to, čo zmeniť nemôžem. A daj mi múdrosť, aby som vedel rozlíšiť jedno od druhého…