aug 092014
 

Pred pár dňami som v mojom rodnom meste, na lúkach, kde sme sa s kamarátmi z detstva podnikali naše prvé objaviteľské výlety, videl rozložený cirkusový stan. Rozmýšľal som, aké odvážne predstavenia môže taký cirkus ponúknuť dnes a v čom by mohli byť lepšie od toho, čo som v ňom už videl, pred mnohými rokmi. A uvedomil som si, že odvaha cirkusových umelcov je aktuálna v mnohých nových predstaveniach ľudskej šikovnosti, niekedy až na hranici hazardovania so zdravím, životom… Ľudia však budú stále obdivovať odvahu a mimoriadne výkony iných ľudí. Niektorí sa ich snažia napodobniť a možno aj vylepšiť.

Aký paradox, že chce človek dosiahnuť viac než to, na čo stačia jeho vlastné sily. Tu som si spomenul, že sám Boh nás stvoril tak, aby sme túžili po niečom väčšom, než je to, na čo stačia naše sily. Je to správne, že hľadáme niečo viac. Je to v každom z nás. Všetky pokusy prekonať nejakým spôsobom svoj strach i seba samého sú hľadaním niečoho väčšieho, než som ja sám. Niekoho väčšieho, než som ja sám.

Človek z hĺbky svojho bytia chce kráčať smerom k Bohu. Je to najodvážnejšia vec, ktorú môže na tomto svete urobiť. O ľuďoch, čo takto putovali, rozpráva Božie slovo devätnástej nedele cez rok.

V túto nedeľu sa nestretávame len s apoštolom Petrom, ktorý chce za Ježišom vykročiť na rozbúrenú hladinu vody. Ešte pred správou z evanjelia sme stretli iných odvážnych mužov.

Prvým je Eliáš, ktorý prešiel skutočnou „skúškou ohňom“, na ktorú vyzval Baalových prorokov. Keď sa v tejto skúške overila jeho odvaha i Božia vernosť, túži prísť pred samého Pána. Eliáš však až po skončení mimoriadnych javov v prírode – po víchre, zemetrasení a ohni – vidí prichádzať Boh k nemu v utišujúcom vánku. Aj pre toto znamenie môžu učeníci z dnešného evanjelia spoznať a vyznať v Ježišovi Božieho Syna, keď sa s jeho vstupom do ich loďky utíšia prírodné živly a zavládne v nej vánok Božieho pokoja.

Ďalším odvážnym mužom na ceste k Pánovi je apoštol Pavol. V druhom čítaní svoju túžbu po stretnutí s Bohom v Ježišovi Kristovi vyjadruje paradoxom. Tvrdí, že by bol radšej on sám „zavrhnutý od Krista namiesto svojich  bratov“ (Rim 9, 3). V skutočnosti chce im aj nám povedať, že nemá nič dôležitejšie, nič hodnotnejšie, nič vznešenejšie, čo by svojim bratom doprial, než milosť stretnúť Ježiša Krista. Poznáme jeho odvážny život plný dobrodružných udalostí, a predsa on sám považoval všetky tieto podujatia iba za prípravu pre najodvážnejšie rozhodnutie svojho života. Pre rozhodnutie ísť ku Kristovi.

Toto rozhodnutie v neistote svojho osobného života a v neistote spoločnej plavby učeníkov musí urobiť aj apoštol Peter. V rannej hmle nazvú postavu blížiacu sa k ich lodi za mátohu. Nestačí len Ježišova upokojujúca výzva, aby sa nebáli. Je potrebný krok viery a plavba novým smerom. Zo spoločenstva veriacich, a predsa ustráchaných a pochybujúcich učeníkov zaznie hlas Petrovej túžby presvedčiť sa, že je to naozaj Pán. Keď Peter prosil, aby mohol vykročiť na rozbúrenú hladinu a po hladine prísť k Ježišovi, naznačil, ktorou cestou sa uberá celá Cirkev i každý jeden učeník v nej. Je potrebná skutočná odvaha na to, aby sme v živote kráčali podľa Ježišovho slova. Je potrebná aj tam, kde nebude pevnej pôdy pod nohami, ale len jeho výzva: „Poď!“ V tejto skúške odvahy sa však osvedčí každý jeden učeník i celá Cirkev.

Ľudia dnešného sveta túžia vidieť odvážnych ľudí. Kristov veriaci človek modlitbou denne prosí, aby vedel vykročiť do neistoty a počúvnuť Jeho hlas. Každý deň nanovo nachádza odvahu kráčať v dôvere. Je pomýlené myslieť si, že môžem prežiť kresťanský život bez konkrétnych krokov poslušnosti voči Ježišovým výzvam. Bez toho, aby som robil kroky, ktoré mi nejakým spôsobom on prikazuje urobiť, hlavne cez jeho hlas v Písme svätom. Môžem aj ako pokrstený celý svoj život zostávať v obavách, či sa ku mne nepribližuje len nejaká mátoha.

Mám však neustále aj príležitosť vydať sa na cestu krokov, pri ktorých nie je rozhodujúca moja slabosť, ale mocné rameno toho, kto ma na ceste podrží. Vtedy sa môže ukázať sila Boha, ktorý zachránil aj Petra. Možno dnešní ľudia potrebujú vidieť kresťanov, ktorí sa neboja isť do skúšky „petrovskej“ odvahy. Možno tou skúškou potrebujem dnes prechádzať ja sám, aby pre mňa Ježiš neostal iba mátohou…