jún 282014
 

AI:   „Tak čo vlastne chceš?“ – pýta sa niekedy matka dieťaťa, alebo muž ženy. Nerozumie totiž, o čo človeku vedľa neho ide.

KE:   Podobnú otázku by sme mohli na základe počúvania dnešného 2. čítania dať aj jeho autorovi – sv. Pavlovi. Najskôr hovorí, že má vyliať svoju krv, a potom že bol vyslobodený. A potom prechádza do budúcnosti tvrdiac, že Pán ho vyslobodí zo všetkého zla a zachráni pre svoje nebeské kráľovstvo.

DI:   Tak bol vyslobodený, či nebol? Vieme, že nakoniec nie, lebo podľa tradície bol 29. júna roku 67 ako rímsky občan sťatý mečom na južnom okraji Ríma v blízkosti Ostijskej cesty. Súčasne však veríme, že je v nebi, kde je naozaj vyslobodený zo všetkého pozemského utrpenia. Teda že tá predpoveď do budúcnosti sa splnila. Ale ak sa splnila ona, tak sa splnilo i to ostané, čo tvrdil o vyslobodení. Jemu totiž nešlo o vyslobodenie z väzenia, ani utrpenia, či od smrti. To preňho nebolo najväčšie nebezpečenstvo, toho sa až tak nebál. Najväčšie, „všetko“ zlo, ako píše, je strata Boha, jeho blízkosti, jeho spásy. Veď Kristus, Boží Syn, v ktorého uveril, bol preňho všetkým. A o túto blízkosť neprišiel, naopak, získal ju v plnosti.

Ak Pavol poníma telesnú smrť, teda pozemský život ako menšiu hodnotu, než život večný, tak sa presne hlási ku Kristovi, ktorý povedal: „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil?“ Ba v liste Galaťanom doslova hovorí: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“. A na inom mieste vyzýva, aby ho napodobňovali, ako on napodobňuje Krista.    

PAR:   Naša cirkev stojí na apoštoloch. Tá Rímska a s ňou v istej miere celá latinská, západná, na apoštolských kniežatách Petrovi a Pavlovi. A tak je dnešný sviatok, prežívaný tradične na konci školského roka, príležitosťou zopakovať si o čom je naša „apoštolská“ viera:

Že nie je len o bohoslužbe, náboženských zážitkoch, ani len o vedomostiach, ba ani len o dobrých skutkoch, či prikázaniach, teda o morálke. Je o hodnotách. Presnejšie o takom poradí hodnôt v živote človeka, ktoré nám apoštoli sprostredkovali od Ježiša. Jednoducho ho vyjadríme štyrmi stupienkami na pomyselnom rebríčku hodnôt:

  1. Boh, jeho blízkosť, spása.
  2. Duchovné hodnoty.
  3. Životné hodnoty.
  4. Materiálne hodnoty.

A teraz sa na veci pozrime bližšie:

  1. Určite si dobre pamätáte, ako Ježiš zdôraznil prvé prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie.
  2. Druhé je mu podobné, pokračuje Ježiš: Milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého.“ (Mt 22,37-39). Láska je asi najväčšia duchovná hodnota. Ale patrí sem aj spravodlivosť, pokoj, česť… Keď hovoríme o duchovných hodnotách, nemyslíme duchovné praktiky, pobožnosti a iné konkrétnosti. Tie nám majú pomáhať pripodobniť sa tomuto rebríčku, ale nie sú hodnoty v pravom význame slova. Duchovné hodnoty pochádzajú od Boha a tak sa mu cez ne blížime, že za ne, podobne ako za spásu, môžeme obetovať i život, zdravie.
  3. Lebo tieto veci spolu so sebarealizáciou sú až na treťom priečinku.
  4. No a na štvrtom sú ostatné – materiálne hodnoty.

MY:   K tomuto opakovaniu ma dnes primäl mail jedného z mojich farníkov, veľmi nábožného a horlivého muža. Rozmýšľa v ňom o tom, ako sa cez prácu s peniazmi môže dostať k Bohu. Odpoveď je jednoduchá. Nie tak, že ony budú na prvom mieste. Tam musí v zamestnaní byť profesionálna česť, dobre odvedená práca. Svedomitosť a tiež sloboda – i od peňazí, ba dokonca od práce, ak by ma v nej nútili meniť moje kresťanské poradie hodnôt.

A druhá vec bolo ukončenie druhého kurzu predmanželskej prípravy v našej farnosti. Zúčastnilo sa ho 16 párov. Len 2 z nich ešte spolu nežijú v jednej domácnosti. Niektorí už spolu žijú niekoľko rokov, ba majú i deti. Vôbec nerešpektujú 6. Božie prikázanie. Akoby tu ani nebolo. „Je však len o tom“ – opýtal som sa seba samého. Keď sa ich opýtate, prečo sa ešte nezosobášili, tak odpoveď väčšinou znie: Lebo sme ešte neboli dostatočne zabezpečení. Bolo treba peniaze na byt, auto, aj na svadbu… Hmotné zabezpečenie je viac, než duchovné hodnoty zodpovednosti, férovosti v postoji k životu a samozrejme viery. Tento praktický materializmus je však v našom „kresťanskom národe“ problémom nielen tejto generácie. Ona len pokračuje v tom, ako to tu bolo už dávno, ako sme chceli zabezpečiť šťastie svojich detí už pred 50, 40, či 30 rokmi. A mladá generácia, často žijúca bez duchovných ideálov odráža, ako dávno tieto ideály a hodnoty ducha stratila generácia stredná i stará.

ADE:   A tak otázka, či vieme, čo vlastne v živote chceme dosiahnuť, dnes patrí nám. Každému jednému. Ba môžeme si ju položiť i v tom smere, že o čo sme dnes prišli prosiť do chrámu. Bojím sa že minimálne o posilnenie svojej viery a o silu žiť pre Boha a duchovné hodnoty. Skúsme sa preto spamätať a nasledovať Pavla, ako on Krista!

Amen.