okt 312017
 

Tak ako, pôjdeme v sobotu voliť? Či len voly volia? Pán prezident včera apeloval, aby sme šli… Mňa osobne v tomto predvolebnom čase upútala najmä bilboardová kampaň. Je jasné, že v tejto finálnej fáze sa hrá na tváre a ich čísla. Pričom niektoré tváre sa objavujú samé, buď jedna, alebo viac, iné sú podporené lídrom, ktorý ich predstavuje ako svojich. Tých, ktorí budú prezentovať jeho myšlienky, postoje k verejným veciam, teda politiku. Je to obdobná situácia, ako niekedy vidíme na tlačových konferenciách, kde okrem hovoriaceho, vedľa neho alebo za ním stoja ešte iní, ktorí tým deklarujú, že sú to aj ich postoje.

Nič nové pod slnkom. Sledovali ste, ako začínalo dnešné evanjelium? Keď videl… Ako na súčasnej „tlačovke“. Jeho učeníci sú pri ňom, lebo sa hlásia k tomu čo hovorí. K jeho návodu na šťastný život. Na dobrý život. Na život s najlepšou perspektívou. Ostatní počúvajú a môžu sa pridať.

Naozaj, kde sa cítite byť vy? Kde by ste sa zaradili?

Tak či onak si myslím, že Ježišova reč zaskočila všetkých. Od najbližších učeníkov po posledných zvedavcov. Kladie im (a aj nám) totiž pred oči základné otázky života – kde, v čom vidím svoje šťastie? Aké hodnoty túžim dosiahnuť, čo dá zmysel, čo naplní môj život? Pričom je jasné, že Jeho pohľad sa diametrálne líši od ich, ale aj našich predstáv, od toho, kde hľadáme šťastie.

Skúsme sa napriek tomu zastaviť pri jednej z ôsmich pozvánok k šťastnému životu. Pri tej ktorá korešponduje s dnešným druhým čítaním. Text z prvého Jánovho listu nám totiž osvetľuje aj základný motív blahoslavenstiev.

Sv. Ján začína slovami: „Milovaní, pozrite…  nimi aj sme“.

Všimli ste si v niektorom z blahoslavenstiev podobné slovné spojenie? Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Teda deťmi.

Zo spojenia vyplýva, že slová, ktorými Ján uvádza konštatovanie o Božích deťoch – akú veľkú lásku nám daroval Otec, môžeme aplikovať aj na Ježišovu reč na hore, na blahoslavenstvá. Boh nás miluje, preto nám dal svojho Syna, aby nás naučil, ako žiť. Najlepšie žiť, šťastne žiť. To nie je chyták, marketingový, či politický ťah, ktorý nás má kdesi nalákať. To je Božia pravda. Pravda Boha, ktorý je Láska a je náš Otec!

Poďme však bližšie k onomu siedmemu blahoslavenstvu, k šíriteľom pokoja. Myslím, že nejde len o svetových bojovníkov za mier, či mediátorov rozhnevaných strán. Ježiš hovorí v zmysle každodenného života. Myslí na tých, ktorí vnášajú pokoj do svojich rodín, do pracovných kolektívov, medzi kamarátov, do športového tímu, do miest a obcí atď.

Ako sa tam ten pokoj prináša? Ako to robiť, ako sa stať blahoslaveným?

Odpoveď nám môže ponúknuť pohľad z opačnej strany: čo tam prináša nepokoj? Z čoho pramenia naše nedorozumenia, zvady, hnev, urážky… Väčšinou z toho, že niekto myslí, hovorí, koná zle, nesprávne! Ale čo znamená myslieť, hovoriť a konať správne? Kde je merítko správnosti, čo dobra? Kto vie najlepšie, ako to je, či ako to má byť? Predsa ja, nie?   NIE!

Boh! Jediná objektívna pravda. Všimnime si, čo na inom mieste Ježiš hovorí: „Ja som cesta, pravda a životô. Iba On má plnosť pravdy. Ak teda chcem byť šíriteľom pokoja, ak chcem byť šťastný a chcem robiť šťastným aj iných, musím zaujať tieto postoje:

  1. Nemyslieť si, že len ja mám pravdu, že veci vidím najlepšie.
  2. Hľadať objektívnu, čiže Božiu pravdu.
  3. Uvedomiť si, že vedľa mňa sú Božie deti, ktoré tiež môžu mať niečo z tej objektívnej pravdy. Aj ony, nielen ja som stvorený na Boží obraz.
  4. Neodsudzovať, neriešiť veci s predsudkami.
  5. Počúvať dôvody, argumenty tých druhých.
  6. Snažiť sa vojsť do myslenia druhých, aby som pochopil, prečo veci vidia takto, inak ako ja.
  7. Milovať a z lásky sa prispôsobiť. Zrieknutie sa svojej vôle je jedným z najväčších prejavov lásky.

A to sme už pri láske, teda pri tom, čo napĺňa naše vnútro, čo nám prináša šťastie. Takáto láska však prináša šťastie nielen tým ktorí milujú, ale aj tým, ktorí sú milovaní. Prináša pokoj nielen do nášho vnútra, ale aj do našej rodiny, či tímu. Ba mohli by sme povedať všade…

Lenže to nie je pravda. Odporcovia pokoja, lásky porozumenia, zlo vo všetkých svojich osobách a štruktúrach nechce pokoj, nenávidí šíriteľov pokoja. Krásne to dnes vidieť na jeho postojoch k mužovi, ktorý si úradne oblieka farbu pokoja, ktorý chodí v bielom. Ak sa pozrieme na predchádzajúce kritériá – vidíme že pápež František je jasným šíriteľom pokoja. A koľko nenávisti žne aj uprostred Cirkvi. Medzi veriacimi, dokonca teológmi a hierarchiou Cirkvi.

Nič nové pod slnkom. Jeho predchodca, ktorý žil v Palestíne pred 2000 rokmi, sa stretal s obdobnými postojmi. Ba dokonca s nimi počítal. Preto na inom mieste hovorí: „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím Vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom“. Tento pokoj sa totiž nedáva, on sa šíri. Šíriteľmi pokoja, ktorí prirodzene narážajú na odporcov dobra, pravdy, lásky, pokoja. Ježiša tento stret, náraz vyniesol až na kríž. Zdalo by sa, že prehral. Víťazstvo však patrilo Jemu, čo dokázal najmä svojim zmŕtvychvstaním. A všimnite si ako pozdravil apoštolov po tomto víťazstve: „Pokoj Vám!“

Najväčší šíriteľ pokoja pokračuje vo svojom poslaní. Nielen pozdravom, aj postojmi. To nie je divadlo pred celým svetom, to nie je lynčovanie nepriateľov, to nie je pokoj vojenského víťazstva. Ide k svojim, ktorých učil byť šíriteľmi pokoja a lásky. Neodsudzuje, počúva, vysvetľuje, povzbudzuje, dáva dôveru. Stretnutie s Emauzskými učeníkmi, s neveriacim Tomášom i s Petrom, ktorý ho zaprel, sú úžasnou ukážkou šírenia pokoja.

Neviem, či som vás teda presvedčil, aby ste išli voliť. O to samozrejme nešlo. Chcel som Vás len trochu povzbudiť k tomu, aby ste sa stali šíriteľmi pokoja. Lebo sa to oplatí, prináša nám to Božiu blízkosť a šťastie na zemi a raz aj krásne pozvanie do spoločenstva Božích detí v nebi. Amen.