máj 052016
 

Bratia a sestry, asi budete súhlasiť, že všetci neradi strácame ľudí, na ktorých nám záleží a preto chvíle rozlúčky sú pre nás intenzívnym prežívaním vzťahov. Nechceme nechať odísť tých, ktorých milujeme a predsa môžeme lásku v sebe samých zvlášť intenzívne vnímať hneď po odchode milovanej osoby. Aj preto ostáva slávnosť Nanebovstúpenia Pána aj smútok vzbudzujúcou udalosťou, ktorá však v smútení neostáva uzavretá.

Prečo je nutné, aby odišiel Ježiš, ktorý učí učeníkov všetko dôležité o ich raste? Čaká, že budú jeho svedkami. To by však bolo zbytočné v jeho prítomnosti. Svojich učeníkov vyučuje Ježiš ešte aj svojím odchodom.

„…dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj Samárii a až po samý kraj zeme“.

„…v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami„.

Čo ma život naučil o rozlúčke s milovanými osobami?

Poznávam, že keď mám príležitosť o rozlúčke vedieť alebo spoznať, že prichádza, tak sa zintenzívni moja pozornosť voči milovaným osobám. Zrazu sú v centre môjho života a všetky veci sa usporiadajú podľa dôležitosti akú majú pre nich a podľa toho, čo vo vzťahu k nim znamenajú. Rozlúčka má moc urobiť vo mne poriadok v tom, čím pre mňa milovaná osoba je a čo voči nej cítim. Umožní mi sústrediť sa na to, ako si ju chcem pamätať, keď už so mnou nebude.

To vo vo mne vyvoláva ďalší účinok, totiž ten, že si chcem dobre zapamätať, čím sa so mnou lúči a aká vo chvíli rozlúčky je. Veľmi významné sa mi bude zdať, čo vo chvíli rozlúčky vysloví a zanechá ako odkaz pre mňa. Budú to dôležité slová a významné posolstvo, ktoré bude mojím sprievodcom v nastávajúcom čase. A dôležitosť toho, čo mi z rozlúčky ostalo, sa bude plynutím času ešte zväčšovať.

Dnešný slávnostný deň je pre učeníkov dôležitým časom usporiadania života. Umožní sústrediť sa nie na smútok, ale na toho za kým smútia. Ak si v pamäti vybavujú ako Ježiš vystupuje do neba, tak ich oveľa viac zaplavuje pocit radosti. Túto radosť násobia jeho slová, ktoré sú v dôvere zverenou úlohou. Výzva byť jeho svedkami po celom svete prechádza na každého nového učeníka a teda aj na mňa. Pozvanie svedčiť o ňom je aj potvrdením vzťahu, ktorý je medzi nami. Ba je obohatený darom, ktorý sľubuje niečo viac, ako to bolo predtým. Do tohto svedectva, určeného pre celú zem, dáva Ježiš novú silu Ducha Svätého. To je to dôležité, čo nám z rozlúčky s Ježišom ostáva ako jeho odkaz. Sila Ducha Pánovho vydávajúceho svedectvo v nás stále rastie aj pripomínaním si tejto rozlúčky. Pánov odchod do neba nie je smutnou rozlúčkou, ale silným momentom pre pamäť viery, ktorá si uchováva jeho pozvanie byť jeho svedkami. Táto pamätajúca viera po stáročiach ukazuje, ako moc pôsobenia Ducha rastie a chce sa v plnosti prejaviť v terajšom čase a vo mne samom.

Aké  svedectvo viery vydáva môj život?

33a8f1da3d5c11d4eed9ff460faf0855