jún 192005
 

Aby sme pochopili dnešné evanjelium, pozrime sa niektoré židovské zvyky, ktoré boli bežné v Ježišovej dobe. Ježiš hovorí „čo počujete do ucha“. Hebrejčina ako bežný jazyk vtedy neexistovala, hovorilo sa aramejsky. Keďže však Tóra – židovský zákon bol napísaný v hebrejčine, v synagóge bolo potrebné prekladať. Židia to robili tak, že prednášajúci sedel a polohlasne čítal hebrejský text, tak, aby ho počul tlmočník, ktorý stál pri ňom a nahlas prekladal to, čo počul. Zrejme toto mal Ježiš na mysli, keď povedal výrok „čo počujete do ucha“.

Čo tým však chcel povedať? Zvestovanie Božieho kráľovstva, ktoré sa teraz deje vo veľmi nepatrnom rozsahu, sa raz bude zvestovať po celom svete. Tak, ako sluha z najvyššej strechy mesta trojitým zatrúbením na pozaune oznamoval začiatok soboty, aby ho všetci počuli, tak sa raz bude rozhlasovať Božie posolstvo, aby ho všetci postrehli. Bude to spojené aj s ťažkosťami, ale Ježiš hovorí: „Nebojte sa!“ Až trikrát to spomína v úryvku dnešného evanjelia. Aj keď tu na svete mnohí číhajú na životy jeho učeníkov, predsa konečné víťazstvo bude patriť jemu. Telo môže zlí ľudia zahubiť, ale dušu nie. Dušu môže satan zahubiť naveky – v pekle – a toho sa máme báť.

Ježiš nás povzbudzuje a hovorí až takmer smiešny príklad o vrabcoch. Vrabce sú úplne bežné vtáky, azda najbežnejšie, dva stoja len jeden as, teda asi 60 halierov, päť vrabcov dokonca v prepočte na našu menu zhruba korunu. Židia ich kupovali kvôli obetám. A predsa aj o tieto veľmi bežné stvorenia, ktorým ani nevenujeme pozornosť, sa tešia pozornosti Stvoriteľa. O čo skôr teda bude Stvoriteľ bdieť nad našimi dušami! Všetko, čo na nás dopustí, je očista, nič sa nedeje bez jeho vedomia. O všetkom vie, dokonca aj o tom, koľko máme vlasov na hlave…

Oplatí sa teda byť na tom mieste, kde nás chce mať Boh. Rozhlasovať zo striech, hovoriť verejne, predovšetkým svojím životom. Aj za cenu námahy, za cenu utrpenia. Modlime sa, aby sme mu zostali verní, tak ako je nám on verný, v každej chvíli. Amen.