dec 302005
 

Bratia a sestry,
dnes má sviatok Sv. rodina, ale takisto môžeme povedať – myslím si –, že je to sviatok každého z nás, pretože každý z nás je nejakým spôsobom spätý s rodinou. Už len to, že pochádzame z rodiny; mnohí z nás aj naďalej žijú v rodinách, založili si vlastné rodiny. Rodina je teda nerozlučne spojená so životom každého človeka. Je základnou bunkou ľudského spoločenstva. Bez nej by sme si život nevedeli predstaviť, neexistoval by.

Pán Boh stvoril človeka ako muža a ženu, kázal im, aby sa množili, aby naplnili zem a podmanili si ju. Vytvoriť rodinu znamená splniť Boží príkaz. Vytvoriť rodinu znamená podieľať sa na stvorení človeka. Rodina je tu teda od počiatku, od stvorenia sveta. A veľký, nesmierny význam jej dal sám Boží Syn, ktorý sa rozhodol prísť na svet práve cez rodinu. Keďže bol Boh, zrejme si mohol zvoliť aj nejakú vznešenejšiu, majestátnejšiu cestu. On volil práve tú, kde sa stal bezbranným dieťaťom. Nechal sa formovať ľuďmi – Jozefom a Máriou. Ich poslúchal, on – Boh – človeka! Je to naozaj veľké vyznačenie pre inštitúciu rodiny!

Na Sv. rodine by sme si mohli všimnúť veľa pekných a pozoruhodných vlastností. Spomeniem tie, ktoré sú uvedené v breviári, Liturgii hodín, presnejšie v prosbách z Ranných chvál. Hovorí sa tam o pokore, ktorej sa podrobil Boží Syn – ako som už spomínal, že bol poslušný človeku. Tým zrejme chce vyzdvihnúť túto čnosť aj pre naše rodiny… Poslušnosť má stále zmysel v rodine. Ak chceme dosiahnuť, aby boli ľudia zrelí po ľudskej i duchovnej či kresťanskej stránke, je nevyhnutné vychovávať ich dobrým návykom. To sa deje prostredníctvom poslušnosti v detstve. Keď je človek dospelý, ťažšie si vybuduje nejaký dobrý návyk. Ako hovorí aj jedno porekadlo či príslovie: „Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko…“

Ďalšia vec, ktorej sa dotýka Liturgia hodín, sa týka Matky sv. Rodiny, Panny Márie. Sv. písmo hovorí na viacerých miestach, že si zachovávala udalosti zo života Pána Ježiša vo svojom srdci a premýšľala o nich. Toto je skutočnosť, ktorá je nevyhnutná pre rodičov. Všímať si, kde sú ich deti, čo sa s nimi deje, čo robia, ako hovoria, a rozmýšľať nad nimi, ako im citlivo a účinne pomôcť, aby nestratili správny smer.

No a nakoniec je tu ešte zaujímavá skutočnosť, ktorej sa azda nepripisuje veľký význam, zvlášť v dnešnej dobe. Sv. Jozef bol – ako vieme – tesár. Pán Ježiš mu od mala pomáhal. Fyzicky pracoval. Zrejme teda fyzická námaha a práca má svoj zmysel v živote človeka. Aj v dnešnej dobe. Človek sa pri nej učí sebazáporu, učí sa pracovať, zarobiť si na vlastný chlieb, existovať z práce svojich rúk.

V evanjeliu sme dnes počuli, že „chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom“. Toto je zmysel celého ľudského života – rásť a mocnieť v múdrosti a Božej milosti, kým nedosiahneme plnosť – Božom kráľovstve. Prioritou každej rodiny by teda mala byť snaha nasledovať príklad Sv. rodiny, snažiť sa o poslušnosť detí, všímať si ich a rozmýšľať nad nimi, dať im aj vzťah k práci a sebazáporu. Ak to dokážeme, určite budú rásť v múdrosti a postupne dozrievať do ľudskej a duchovnej zrelosti. Pridajme k tomu ešte správny vzťah k Bohu a budú rásť aj v Božej milosti. Tak majú šancu – a my s nimi – dosiahnuť jej plnosť, plnosť v Božom kráľovstve. Amen.