júl 112015
 

Bol som v Žiline v sobotu po obede na oboch jej hlavných námestiach. O tom, že sa na jednom chystá zhromaždenie proti imigrantom a na druhom stretnutie s úmyslom podporiť ich som sa dozvedel od policajta. Ponúkal som ho marhuľami a pridal naivnú otázku, akú prehliadkovú akciu chystajú. Povedal mi, čo sa vlastne v meste, kde žijem, ide diať. Moje prekvapenie vystriedalo rozhodnutie vidieť ľudí ochotných ísť niekam pre verejnú podporu svojho postoja. Pokračovalo aj moje zamyslenie nad tým, aké postoje od nás čaká Boh.

Pán nás povoláva k životu z plnosti svojej lásky. Táto láska však nenecháva človeka vo svete len tak, napospas jeho živlom, ale privádza jednotlivcov, aby plnili úlohy v spoločenstve a pre spoločenstvo. A Božia láska tiež učí spoločenstvo podeliť sa o požehnanie, ktoré od Pána dostalo.

V tomto týždni sme sa vedení Božím slovom v liturgických čítaniach preniesli od osobného volania Božieho k vedomiu začlenenia do ľudu, v ktorom má jednotlivec úlohy a poslanie zverené od Boha. Božie dielo vo svete nemožno uskutočniť bez ľudských hlásateľov, ktorých môže Pán poslať. Preto sme dnes počuli hlas proroka Amosa „Pán ma vzal od stáda… a povedal… choď, prorokuj môjmu ľudu“ i to, ako Ježiš začal po dvoch posielať Dvanástich a oni šli a hlásali. Títo hlásatelia však majú splniť poslanie, ktoré zveril Pán. Nie to, ktoré si vyberajú sami, lebo aj keď sa človek cíti pripraveným na inú úlohu, splniť treba tú, ktorou Pán nalieha. Aj prorok Amos sa cítil oveľa bezpečnejšie pri svojich stádach a figových stromoch, o ktoré sa staral. Boh ho však poslal prorokovať. Neistý sebou, ale istý poslaním, čo mu Boh zveril, ide podľa Božieho príkazu napomínať v centrálnej svätyni, kam chodí i sám kráľ.

Naše národné dejiny a ich proroci nás napomínajú k otvorenosti spoločenstva. Proroctvo otvorenosti bolo požehnaním, uzatváranie sa bolo prehrou. Našu kultúru a vieru, na ktoré máme byť zdravo hrdí, nám priniesli imigranti, ktorých naši predkovia boli ochotní prijať s otvoreným náručím. Cyril a Metod boli prišelci z cudziny, no dodnes sme v zdravom patriotizme hrdí na ich odkaz, ktorý sme si pred pár dňami pripomínali. Najvýznamnejšieho štátnika, Štefánika, nám vychovala emigrácia a zrod samostatnej Slovenskej republiky podporovali mnohé osobnosti, ktoré pre komunistickú totalitu dlho museli žiť v cudzine. Otvorenosť bola podstatou zdravého rastu tohto národa.

Nepochybujem, že na oboch námestiach v Žiline sa našli ľudia s úprimným úmyslom pomôcť Slovensku. Jeden okoloidúci ma na námestí zastavil na rozhovor preto, lebo mu pochybnosť o organizátoroch na jednom i druhom mieste bránila sa niekam pripojiť. Neistý výsledkom konkrétnych krokov, som si však ja istý, aký postoj nám Ježiš káže podporiť. On totiž veľa učil slovom, ale ešte viac príkladom života. So svojou matkou Máriou a pestúnom svätým Jozefom sa stal na takmer dvanásť rokov svojho života emigrantom. Dokonca ho prijali v krajoch, odkiaľ naším smerom dnes emigranti prúdia. A to mi pripadá ako Božia výzva.

Práve pre to, že je Amosovo kázanie krokom do neistoty, do ktorej v evanjeliu posiela Ježiš aj učeníkov, si môžeme byť istý, že Otec „nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním“, ako nás uistilo dnešné druhé čítanie. Ak sa otvoríme pre úlohu, pre ktorú nás Boh berie od našich istôt, môžeme sa stať prorockým národom. Imigranti majú pocítiť otvorené srdce ochotné ich prijať a nie len „strpieť“, ale máme tu možnosť aj podeliť sa o lekciu našich dejín. V nich sa slovenskí emigranti stali požehnaním inde vo svete, ale aj pri návrate do svojej krajiny. Toto poznanie máme odovzdať tým, ktorí sem prichádzajú. Zaiste, niekedy príde aj naše sklamanie z nepochopenia a chybných krokov, ktoré zabolia nás aj migrantov. Ale toto vidím ako jedinú cestu ako naše požehnanie dávať ďalej a neudusiť ho sebectvom vylučujúcim nepohodlie prítomnosti cudzincov. Len prijatím výzvy imigrantov môžeme v hľadaní pravdy a spravodlivosti „zjednotiť v Kristovi všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“. Modlím sa, nech sú kresťania aj iní ľudia dobrej vôle otvorení Božej výzve a prorockej úlohe, ktorú touto situáciou dostávame.