máj 212006
 

Nezriedka sa stáva, že keď sa hovorí o prvej Cirkvi, hovorí sa o nej ako o ideálnej. A ona taká skutočne bola, avšak nie v tom, žeby v nej neboli problémy a ťažkosti, či napätia. Ideálna bola v tom, že aj keď sa nejaké vyskytli, vedela ich vyriešiť správnym spôsobom. Problémy teda boli aj v nej. Všimnime si, aké, a všimnime si aj riešenie.

Jeden z problémov, ktorý vznikol, by sme mohli nazvať Peter u Kornélia. Opisujú nám ho Skutky apoštolov. Ide o to, že Peter, vedený Duchom, vošiel do domu pohana Kornélia. Vošiel tam napriek tomu, že si dobre uvedomoval, že Žid sa nesmie spolčiť ani stretnúť s cudzincom. Ale to ešte nebolo všetko. Nielenže Peter vošiel k pohanovi, on tam aj ohlasoval smrť a vzkriesenie Ježiša Krista a nakoniec krstil a zostal tam niekoľko dní…

Správy a zvesti sa aj vtedy šírili väčšou rýchlosťou ako človek, o ktorom sa šíria, a kým sa Peter vrátil do Jeruzalema, tam už bolo napätie. Tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi. A Peter trpezlivo vysvetľuje, ako sa veci odohrali, ako sa modlil, ako počul hlas, ako vošiel do domu Kornélia a ako zostúpil na pohanov dar Ducha Svätého. A zakončuje prekrásnou vetou: Keď im Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu? Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha hovoriac: Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.

V krátkosti sme opísali jeden problém, ktorý vznikol v prvotnej Cirkvi a ktorý nebol celkom taký malý a nevinný, ako sa nám zdá z odstupu. Všimnime si aj postoje a riešenia, ktoré nám môžu byť veľmi užitočné v dnešnej dobe, veď problémov je viac, ako potrebujeme. V prvom rade je tu poslušnosť Svätému Duchu, ktorá na jednej strane plodí radosť a pokoj – u Kornélia – no na stane druhej napätie a nervozitu – v Jeruzaleme. Prvým zdrojom problémov je teda naša neposlušnosť voči Duchu, ktorý veje, kam chce. Ak sa budeme vedieť pred ním skloniť, veľmi veľa problémov sa vyrieši už v zárodku, poprípade vôbec nevzniknú. Ak ale vzniknú, dôležitý je ďalší postup. Peter prišiel do Jeruzalema a bratia si nešuškali poza chrbát „to je ten a ten a taký a taký“, ale šli priamo ku koreňu a povedali mu veci priamo do očí: „vošiel si k neobrezancom“. Bolo to pekné a tak by to malo byť. Veľa vecí sa dá vyjasniť, ale treba o nich hovoriť priamo a nie poza chrbát.

A treba si snáď všimnúť ešte aj Petrov príklad. On nezačal argumentovať silou svojej autority, nechcel umlčať, ale presvedčiť, pretože nám netreba Cirkev umlčaných, ale presvedčených. A podarilo sa mu. Vysvetlil svoj postoj, podal argumenty s pokojom a s láskou. Celý konflikt sa končí tak, ako by sa malo končiť riešenie všetkých problémov a v každom čase: Upokojili sa a oslavovali Boha.

Problémy teda boli aj budú, ale…