aug 062016
 

Liturgické texty
Audio homília

Tak v piatok nám začala olympiáda. Teda nie je jasné, či v piatok, lebo u nás začal priamy prenos otváracieho ceremoniálu v sobotu ráno o 1.00. A olympijský oheň sa rozhorel až o 4.45.

Neodmysliteľnou súčasťou otvorenia je aj nástup športovcov podľa krajín, ktoré reprezentujú. Klasicky prví (aj v Riu) išli Gréci a poslední domáci – Brazílčania. Slováci nastúpili cca o 2.30 v červených nohaviciach a bielych košeliach (tričkách). Spoločný odev má svoje čaro, ale na športoviskách, pri pretekoch sa nepoužíva. Tam má každý šport svoje oblečenie, ktoré by malo najviac vyhovovať.

Cieľom totiž nie je slávnostný nástup, ale víťazstvo. Nie vstup na štadión, ale vystúpenie na stupne víťazov. Získanie jednej z troch medailí, zlatej, striebornej, alebo aspoň bronzovej.

Aj Ježiš v evanjeliu hovorí o víťazstve. O výhre nie jedného preteku, ale celého života. O permanentnom zameraní na cieľ. O pripravenosti hrať a vyhrať. Po úvode o správnej investícii sa tejto téme venuje v troch podobenstvách.

Aj naše uvažovanie o nich môžeme rozdeliť do troch rovín, vidieť v troch smeroch:

  1. Začíname oblečením. Práve to športové, či sa jedná o plavecký, strelecký, chodecký, gymnastický, alebo iný odev, požívaný v svetle olympijského ohňa, mi pripomenul Ježišov výrok z evanjelia: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“

Aj v tom čase existoval slávnostný, športový i pracovný odev. Pričom základné rúcho, tunika (v podstate dlhá košeľa) sa dala použiť i oddychovo, i pracovne. Pri chôdzi a najmä pri práci sa jej spodná časť zdvihla od členkov nad kolená jednoduchým spôsobom – podkasaním a prepásaním. O tom bol výraz „opásané bedrá“. Znamenal pripravenosť na prácu, či pochod. Symbolicky z hľadiska odevu, ale v podstate ide o Ježišovi o permanentnú pripravenosť vyštartovať.  Po oblečení športového odevu, sa totiž treba postaviť na východiskovú pozíciu, na štart. A presne vyštartovať. Lebo oneskorený, zmeškaný štart, znamená prehru.

  1. Pripravenosť na štart však neznamená len striehnuť na výstrel z pištole, či iný pokyn k preteku. Úspech totiž v najväčšej miere závisí od celkovej pripravenosti. Kondičnej i strategickej. O načasovaní formy, poznania súperov, voľby techniky i taktiky… A to všetko sa pripravuje už mesiace pred olympiádou. Ak by športovec zanedbal dlhodobú prípravu, ak by miesto nej doma vylihoval, alebo ponocoval v bare, asi by mu presný štart nepomohol. Nevládal by.

Práve na túto druhú časť prípravy upozorňuje Ježiš v obraze o správcovi, ktorý má byť verný a múdry a zodpovedný. Má si plniť svoje základne poslanie – starať sa o majetok a pracovnú silu svojho pána. Dlhodobú pripravenosť teda nadobúdame plnením svojho životného poslania.

  1. Kým prvý obraz sluhov čakajúcich pána vracajúceho sa zo svadby a tretí obraz správcu spája téma pripravenosti, máme tu aj tému prekvapenia. Tú nachádzame v druhom obraze – zlodeja a znovu zopakovanú aj v obraze správcu, ktorého pán príde, „keď to najmenej čaká“.

Prekvapenie, či už príjemné, alebo nepríjemné, patrí k životu. I k športu. Pričom cieľom prípravy je hlavne negatívne prekvapenia eliminovať. Rozmýšľať, čo všetko by sa mohlo stať, ako tomu zabrániť, alebo zmierniť následky. O tom boli napr. sprievodné vozidlá s náhradnými bicyklami na Tour de France. O tom sú náhradníci v kolektívnych športoch, náhradné lopty, oblečenie, lekári s prostriedkami na zmrazenie bolesti. Ale najmä pripravenosť zmeniť taktiku, prostriedky na dosiahnutie cieľa.

Veď keď sa vrátime k Ježišovmu obrazu o zlodejovi, nestačí vedieť, že môže prísť. Treba sa pred ním uchrániť, aby nám nezobral majetok.

Pripravenosť do tretice teda znamená počítanie s alternatívami, s rôznymi možnosťami. Najmä s tými horšími.

Verím, že väčšina svetových i našich športovcov je na olympiádu pripravená po všetkých stránkach. Veď sú to profesionáli, svetová špička vo svojich odvetviach. Patria medzi tých, o ktorých hovorí Ježiš v závere dnešného úryvku, že poznajú svojho Pána. A chcú podať maximálny výkon, aby ich veľmi nezbili. Najmä jazyky športových komentátorov a fanúšikov.

Ani my by sme však nemali byť amatéri. Veď sme kresťania už niekoľko rokov. Ani tieto slová o pripravenosti nepočujeme prvý krát. Len o svojom postupe na olympiádu akoby sme sa ešte nedozvedeli. Alebo si myslíme, že tam nepatríme.

Podobne zmýšľal aj Peter – hovoríš iba nám, učeníkom, profesionálom, alebo všetkým? Je zaujímavé, že po výzve k permanentnej pohotovosti a možnosti prekvapenia práve po tejto otázke Ježiš hovorí o dlhodobej príprave.

Práve tá totiž umožňuje i strategickú prípravu, počítanie s alternatívami i aktuálnu pohotovosť. A môžeme a máme ju stále realizovať. Byť verní svojmu životnému povolaniu, byť tu pre druhých, neodkladať povinnosti a najmä skutky lásky, nehľadieť na seba a svoje potreby, ale na ľudí okolo nás.

V nedeľu o dva týždne olympiáda v Riu skončí. Nie všetci, i keď akokoľvek pripravení, sa postavia na stupne víťazov.

A v tom je rozdiel medzi športom a životom. Lebo svoj život môže vyhrať každý. Každý z nás môže prísť do neba. Každý sa môže pripraviť na stretnutie so svojim Pánom.

Kiežby sme to zvládli. Kiežby sme raz stáli na stupni víťazov. Kiežby sme raz dosiahli životný úspech nie v svetle olympijského ohňa, ale vo svetle večnom. Amen.

Veľký Meder_0412