máj 072016
 

Audio homília

Na jeseň v roku 2011 sa začalo na policajných autách objavovať nové heslo. Krátke logo, ktoré bolo vybraté ako víťazné spomedzi 37 návrhov. Poznáte to: „Pomáhať a chrániť“. Odvtedy uplynulo takmer 5 rokov. A my by sme vedeli povedať mnoho paródií, nesprávnych porozumení toho, komu treba pomáhať a koho chrániť. Ale verím, že vieme rozpovedať aj nemálo povzbudivých príbehov, kedy toto heslo nezostalo len teóriou, či zbožným prianím.

Pred 2000 rokmi vo večeradle nám Ježiš vo svojej veľkňazskej modlitbe zanechal svoj testament. A ako v každom testamente, aj tu sa hovorí o dedičstve, ktoré zanecháva svojim nasledovníkom. A my znovu teoreticky vieme, že tým dedičstvom je večný život, život v plnosti, spása či vykúpenie. Ale už menej si uvedomujeme, už menej veríme, že jeho dedičstvo je podobné nevyčerpateľnej bani. Menej veríme, že čím viac budeme z nej „dolovať“ tým viac v nej budeme nachádzať. Menej si uvedomujeme, že sa nachádzame akoby priamo v Božej pokladnici, ktorá má hodnotu diamantu veľkého ako celý vesmír a nekonečného ako je sám Boh. Že v tejto pokladnici sa láme dobro, krása, láska a sláva svetlom Božieho slova; slova, ktoré vychádza z Jeho úst, ale chce prechádzať cez naše ľudské ústa a najmä cez životy.

Myslím si, že aj toto dedičstvo, tento testament má svoje heslo. Nelosovali sme oň, ani sme naň nerobili konkurz, či náboženské alebo cirkevné výberové konanie. Vybral ho sám Ježiš a znie: ABY VŠETCI JEDNO BOLI. Má teda o jedno slovo viac ako logo u slovenských policajtov, hasičov či záchranárov. A zaznieva k nám z dnešného evanjelia. Nie preto, aby zostalo napísané na dverách tisícov áut, ale aby sme dovolili Bohu vpísať ho do miliónov ľudských sŕdc. Tak si to znovu vypočujme:

„Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.

A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa…          Jn 17, 20-26

Áno, toto chce Boh vpísať do našich sŕdc. Toto ja prosím, aby Boh znovu prepísal, obnovil aj v mojom srdci. Počuli sme jasne, že Ježiš chcel aby sa to týkalo aj nás. Teda všetkých tých, ktorí sme skrze slovo tých, čo tu boli pred nami, aj skrze slovo tých, čo sú teraz okolo nás uverili v Ježiša. Ako žiť tak, aby toto heslo nezostalo len teóriou, ktorá počas stáročí priniesla mnoho vzácnych plodov pre našu civilizáciu (skultivované rímske právo, nové rozmery myslenia a filozofie, sloboda a univerzity, starostlivosť o tých, čo sú poslední, dialóg o hodnote života,…) ale žiaľ často aj teóriou zvetranou a mnohokrát zdiskreditovanou (náboženské vojny, evanjelizácia bez slobody rozhodnúť sa, hra na majiteľov Pravdy či exkluzivita,…). Ako žiť túto veľkú výzvu, ktorá nám neraz robí problémy nielen navonok, ale aj vo vnútri našej Cirkvi a našich farností?

Nájsť odpoveď na túto otázku nebude ľahké a určite sa o tom napíše ešte veľa kníh, zvolá množstvo konferencií či vznikne nemálo hnutí. Ja dnes inšpirovaný Silvanom Faustim chcem vypovedať to základné: Jednota učeníkov – je DAR a my sa potrebujeme učiť sa na ňu takto dívať. Teoreticky vieme, že sa nedá nejako zostrojiť a predsa sa o tom niekedy tak veľmi snažíme. Jednota sa dá len prijať a keď sme ju už v niečom prijali tak sa dá chrániť. PRIJAŤ A CHRÁNIŤ. Nepriateľ, ktorý stojí za všetkými rozdeleniami medzi nami aj v nás bol odhalený! Je to diabol, rozbíjač jednoty v plnom zmysle slova. Vždy na tom pracoval, napr. tak, že „zjednocoval“ ľudí „proti“ niekomu. (my v Cirkvi pamätáme na obdobie proti komunizmu, ale dnes to môže byť napr. aj proti utečencom) Zdá sa, že dnes diabol dáva prednosť taktike zjednocovania v chaose: spája ľudí ako v mixéri, homologizuje všetko, aj veci ktoré sú protikladné. Vnucuje homogénnosť a snaží sa zastrašiť slobodu na vyjadrenie sa. (uvidíme, čo prinesie o mesiac očakávané referendum na tému Brexit).

Nie, nechcem démonizovať žiadnu úniu, ani svet, v ktorom žijeme. Verím tomu, že žijem vo vykúpenom svete aj v milostivom čase. Verím, že všetko okolo nás, aj globalizácia sa nemusí len zneužívať, ale dá sa žiť aj v rešpektovaní miestnych odlišností a budovania spoločenstiev, ktoré budú vedieť, kým sú a budú si ctiť tých, ktorí tiež chcú (ale ináč) pracovať v spomínanej Božej pokladnici.

Pred sebou máme Turíce, čas modlitieb za Ducha, ktorý zjednocuje. Využime tento čas, investujme možno naliehavejšie ako pred rokom. Prežime turíčnu vigíliu spôsobom, ktorým sa aspoň trochu významovo priblíži ku veľkonočnej vigílii. My všetci vieme oslavovať, že Duch prišiel na Turíce. Ale či vieme aj dostatočne zotrvávať na modlitbách aj spolu s tými, ktorí sú odlišní od nás? Kiež by nám dobrý Boh dal takúto milosť. A potom sa možno skôr naplnia pamätné slová, ktoré som počul aj z úst Matky Terezy. Raz povedala: „Ty dokážeš urobiť veci, ktoré ja nedokážem. A ja dokážem urobiť veci, ktoré ty nedokážeš. Spolu dokážeme urobiť veľké veci.“

Nech vo veciach veľkých, ale aj celkom nepatrných ktoré ale urobíme spolu a v láske, je oslávený náš Boh.

aaa