okt 182015
 

Nedávno som sa stretol so vzácnym človekom, ktorý sa narodil v revolučnom roku 1968, postavil dom, založil si rodinu, vychováva 5 detí, pracuje, snaží sa žiť s Kristom. Všetko obrovské hodnoty. A predsa mi povedal, že zápasí s filozofiou života: byť nenápadný, nevytŕčať, hľadať svoje meno nie na prvých miestach ale v tých posledných nad pomyselnou čiarou. Jeho vzácne svedectvo mi prišlo na rozum, keď som čítal dnešné evanjelium, ktoré začína dialógom Ježiša a jeho 2 učeníkov o tom, čo to znamená chcieť byť veľkým. Sv. Marek to zachytil takto:

            K Ježišovi pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“

Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“

Ako sme počuli, evanjelium na konci obsahuje otázku: kto chce byť veľký? Plánujem položiť dnes túto otázku ľuďom v kostole a tipujem koľko rúk sa zdvihne. A myslím, že dodnes panuje veľké nepochopenie toho, čo to znamená byť veľkým. Ježiš to povedal jednoducho. Byť veľký znamená vedieť a chcieť slúžiť. Možno chuť byť veľkým nám zhnusili mnohé príklady tých, o ktorých Ježiš povedal: …medzi Vami to tak nebude… Či je to v politike, alebo biznise alebo aj v Cirkvi….

Predsa si dnes znovu uvedomujem, že ak sme kresťania, teda tí, ktorí sa voláme po Kristovi, tak nasledujeme niekoho kto bol a je VEĽKÝ. Ježiš z Nazareta, nazývaný Kristus preto, že svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil všetkých a všetko, navždy, Ježiš – Boží Syn bol a je veľký! Nie tým, že prišiel, aby ho obsluhovali. Ale preto, že slúži každému človekovi, ktorý mu to dovolí. Každému, kto si vie priznať, že to potrebuje. Každému, kto sa naučil nielen dávať, ale aj prijímať. Prijímať je niečo iné ako hrabať. (Trochu sme tento pojem dehonestovali „vznešeným“ výrazom: prijímať úplatky. Perverzia korupcie….) Prijímame sa navzájom ako ľudia, ktorí k sebe pristupujeme s úctou a nie je dôležité len to, koľko sa toho medzi nami vyrobí, predá, kúpi, daruje či premiestni. Ani len v akej kvalite je to a koľko certifikátov s množinou hviezdičiek to má. Čo hľadáme a po čom túžime je myslím aj to, aby v našej vzájomnej interakcii bolo uvedomenie si a prežívanie hodnoty, ako a čím (oveľa lepšie KÝM) je každý z nás veľký. To kým som, si, sme boli stvorení, potom vykúpení, potom pozvaní byť božími, teda svätými, hoci aj hrešiacimi, až ku svätým naplno doma u Otca. Ak Ježiš je veľký, tak my všetci sme pozvaní nebáť sa byť veľkými. Je to súčasť našej identity, toho kým sme. Byť veľkými službou. Ľudskou službou v božom človekovi medzi božími ľuďmi v božom svete.

            A teším sa, že takáto služba je vlastne misiou. Misiou ktorú slávime dnešnú misijnú nedeľu. Ohlasovaním veľkosti toho, ktorý pozýva, povzbudzuje a uschopňuje každého, aby sa takto mohol stať veľkým. Ako to píše vo svojom posolstve k dnešnému dňu pápež František citujúc iného veľkého človeka, apoštola sv. Jána: …hlásame to, čo bolo od počiatku, čo sme počuli a na vlastné oči videli. Takéto ohlasovanie je radosťou a naozaj odmenou – áno aj toto slovo používa pápež František vo svojom posolstve – je odmenou uvádzať ľudí do osobného vzťahu s Tým, ktorý rešpektuje potrebu všetkých národov vychádzať z vlastných koreňov a ctí si hodnoty každej kultúry. Takúto misiu chcem dnes podporiť. Aj finančne aj ľudsky. Aby ju bolo vidieť. Tam, kde sa to dá najviac: teda na mojom vlastnom živote.

            A modlím sa k veľkému Bohu, ktorý nás všetkých prijal za synov, adoptoval si nás, aj touto výzvou ku kamarátovi, ktorého som spomínal na úvod a jeho meno si vymyslím: Ďakujem Ti, Bože za Imra, ktorý hoci si to ani neuvedomuje je veľký službou, ktorou žije. Ďakujem za mnohých jemu podobných žijúcich na tomto fliačku zeme pod Tatrami, ako aj na tejto nádhernej bodke života letiacej vesmírom.