Evanjelium

 

Prorocká úloha

Začiatok evanjelia podľa sv. Jána (grécky)

Božie slovo je najvyššou autoritou pre každého človeka. Boh totiž stvoril človeka a vdýchol mu nesmrteľnú dušu (Gn 1,24-31; Gn 2,7). Ako jeho autor vie teda najlepšie, čo má človek robiť, aby správne a šťastne žil. Preto mu – ako návod na život – dáva svoje slovo, ktoré sa dá nájsť v Biblii – Svätom Písme. Kto má záujem, môže zobrať do ruky tento jeho „návod“ a čítať, čo mu Boh hovorí. Okrem toho si však Boh povoláva niektorých ľudí, aby jeho slovo šírili aj ohlasovaním, čo pomáha aplikovať Božiu reč na konkrétnu životnú situáciu. V Starom Zákone (pred narodením Ježiša Krista) túto úlohu vykonávali napríklad proroci (Eliáš, Jeremiáš, Ezechiel, Nátan…) alebo sudcovia (Gedeon, Samson, Samuel…). Ruka v ruke s ohlasovaním Božieho slova vychádzala z úst týchto ľudí aj výzva na pokánie, teda zmenu života. Ohlasovanie Božieho slova by totiž nemalo zmysel, keby nespôsobovalo zmenu v správaní človeka a jeho návrat k Bohu.

Ohlasovanie Božieho slova robí kňaz predovšetkým v rámci liturgie – sv. omše. V každej sv. omši má pevné miesto čítanie z Biblie a následne k tomu kňaz v rámci homílie pod vedením Ducha Svätého hovorí výklad či zamyslenie. Prorocká úloha dodnes je v Cirkvi živá. Krstom dostal na nej účasť každý človek, ale osobitným spôsobom boli k nej povolaní apoštoli, ktorí ohlasovali evanjelium po Ježišovom nanebovstúpení, a potom ich nástupcovia a ďalší až do dnešných dní. Dnes ich nazývame biskupi a kňazi.