Eucharistia

 

Kňazská úloha

Už v Starom zákone boli ľudia, ktorí boli ustanovení na to, aby prinášali obety Bohu, napríklad Melchizedech (Gn 14,17), Áron (Ex 28 – 29), Zachariáš (Lk 1,5) a ďalší. Zastupovali ľudí pred Bohom a prednášali ich prosby, pokánie, chvály a vďaky. Ježiš Kristus ako kňaz raz a navždy priniesol obetu za hriechy ľudí, keď obetoval na kríži seba samého (Hebr 7,26-27). Podiel na jeho kňazstve má každý kňaz, ktorý bol vysvätený vkladaním rúk a modlitbou (Sk 6,6; 13,2-3) na základe apoštolskej moci a jej postupnosti. Tiež každá novozákonná obeta (sv. omša, lámanie chleba – Lk 24,35; Sk 2,42) je tou istou obetou, ktorú Pán Ježiš vykonal na kríži.

Pán Ježiš pri svojej Eucharistickej reči naznačuje, že chce zostať spojený s každým človekom. Hovorí, že On je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba a dáva život svetu (Jn 6,33.35). Ďalej hovorí, že treba, aby človek prijímal tento chlieb (Jn 6,48.50-51), teda aby prijímal jeho samého, Ježiša Krista. Mnohí z tých, čo ho počúvali, tomu nerozumeli. Nevedeli si to predstaviť a neuverili, že to Ježiš myslí vážne. Preto to označili za tvrdú reč (Jn 6,60), Ježiša opustili a viac ho nepočúvali (Jn 6,66). Pri Poslednej večeri Pán Ježiš apoštolom ukázal, ako majú jeho slová uviesť do praxe. Apoštoli mali premieňať chlieb na jeho telo a víno na jeho krv. To aj konali (Sk 2,42.46; 20,7) a to sa deje dodnes. V Skutkoch apoštolov sa premieňanie chleba na Kristovo telo nazýva „lámanie chleba“, my to dnes voláme sv. omša. Kňazi Božou mocou premieňajú chlieb a víno na Telo a Krv Ježiša Krista. Táto obeta je účasťou na tej istej obeti, ktorú priniesol Ježiš Kristus za nás na kríži, čiže Ježiš Kristus sa neobetuje znova a znova. Obetoval sa raz a navždy.

Iné názvy Ježišovho tela a krvi sú: Eucharistia, Najsvätejšia oltárna sviatosť, sv. prijímanie. Človek, ktorý oľutoval svoje hriechy, môže pristúpiť a prijať Ježišovo telo, aby mal s ním duchovné spojenie a silu na odolávanie pokušeniam zlého.