aug 112008
 

Bratia a sestry,
určite ste počuli nedávno správu o úmrtí niekoľkých ľudí, ktorí zomreli v búrke zasiahnutí bleskom. Okrem toho, že je búrka nebezpečná, je aj nepríjemná, obyčajne z nej cítime minimálne strach. A to žijeme na zemi, kde cítime pevnú pôdu pod nohami.

Neviem, či sa vieme celkom vžiť do apoštolov, ktorí prežívali silnú búrku, no s tým rozdielom, že nemali pevnú pôdu pod nohami. Búrka na mori, keď nič nie je pevné, loďka je zmietaná vlnami a je tma, veru, nemohlo to byť veľmi príjemné.

A tak môžeme celkom pochopiť apoštolov, keď po celonočnom boji s víchricou a silným dažďom sú znepokojení, že ktosi nepoznaný sa k nim blíži po vode. Bojovali o život, báli sa, a tak nečudo, že najprv vykríkli, možno mimovoľne: Mátoha! O to väčšia bola ich radosť, keď spoznali, že je to ich Učiteľ, ktorý k nim ide bez problémov uprostred víchrice po vode. Peter v nadšení, že sú zachránení, chce ísť takisto po hladine ako Ježiš. Ježiš ho teda k sebe volá. Víchrica sa stále neutíšila. Až keď vstúpil aj Ježiš do loďky, až potom vietor ustal a nastal pokoj. Peter teda mal ísť počas búrky. Nezvládol to sám, až Ježišova ruka ho zachránila.

Možné posolstvo z tohto úryvku pre nás je aj to, že Kristus neprišiel, aby nás zbavil problémov, trápení a aby nám urobil takpovediac raj na zemi. Všetky nepríjemnosti, ktoré prežívame, nás môžu posúvať bližšie k nemu, ak zavoláme o pomoc. Kristus je ten, ktorý nám podáva pomocnú ruku, kto nás ťahá z rúk diabla, kto nám ukazuje cestu. No my musíme vykročiť s vierou, zbaviť sa svojich ľudských istôt, stratiť pôdu pod nohami a zveriť sa mocným Božím rukám. A tie sú naozaj mocné, bezpečné. Dokážu nás zachytiť aj vtedy, ak strach premôže našu vieru. Boh aj uprostred najväčšej búrky počuje náš hlas, ktorý volá o pomoc a príde nám v ústrety.

Do električky nastúpili dve dievčatá, jedno z nich malo odznak so slovami „Ježiš žije“. Istý muž sa začal posmievať: „S takýmto nezmyslom som už skoncoval.“ Jeho sused na to: „Nazdávate sa, že to nepotrebujete? Ja to potrebujem.“ Prvý sa cítil v prevahe a povedal: „Človek musí mať predsa sám v sebe oporu.“ To si môžeme hneď vyskúšať. Na najbližšej zákrute sa držte svojej vlastnej kravaty.“ Druhého muža podporili cestujúci smiechom. Ten prvý nevedel, že opora je mimo nás.

V živote každého z nás sú rôzne zákruty, kde musíme hľadať oporu. Hľadajme ju tam, kde Peter. Boh nás nezbaví problémov a ťažkostí, no ak v ňom hľadáme oporu, zvládneme všetky životné nástrahy. S Božou pomocnou rukou sa udržíme nad hladinou. Amen.