apr 022010
 

Včera sme v evanjeliu čítali, že Pán Ježiš miloval svojich a miloval ich do krajnosti. Dnes si pripomíname udalosti, ktoré tieto slová potvrdzujú. Ježiš nielen hovoril, ale svojím životom to aj dokázal. Pritom vieme, že On sám musel zápasiť so sebou v Getsemanskej záhrade. Zápasil kvôli láske k nám. Až do krajnosti. A preto, že nás mal skutočne rád, rozhodol sa prijať na seba všetko to strašné utrpenie a smrť. Len aby nás zachránil.

V dnešnom prvom čítaní z Knihy proroka Izaiáša sme počuli, ako prorok smutne konštatuje, hovoriac za svoj vlastný národ: „My všetci sme blúdili ako ovce, každý zahol svojou vlastnou cestou.“ Každý si robil svoje, nehľadiac na to, čo požadoval od nich Boh. Priamo povedané – egoizmus. Pán Ježiš myslel predovšetkým na nás, nie na seba…

Vďaka Ti, Pane Ježišu, za to, že si zobral hriechy ľudí na seba, že si pritom zabudol na seba a prosíš za nás, hriešnikov. Osloboď nás od egoizmu a individualizmu, daj, aby sme išli nie svojou, ale Tvojou cestou, cestou lásky a utrpenia… Amen.