mar 192016
 

Na úvod si dajme trochu opakovania z vyučovania náboženstva. Čo sú to sviatosti? Sú to Ježišom ustanovené viditeľné znaky, ktoré nám naznačujú a aj sprostredkúvajú neviditeľnú Božiu milosť. Koľko ich je? Je ich sedem. Avšak to, že ich je sedem a ktoré sú to Cirkev záväzne zadefinovala až pomerne neskoro – na Tridentskom koncile v 16. storočí. Je zaujímavé, že predtým sa niektorí teológovia pokúšali zaradiť medzi sviatosti aj „umývanie nôh“ na pamiatku veľmi silného Ježišovho gesta, ktoré si pripomíname dnes, na Zelený štvrtok.

A hoci sa napokon „umývanie nôh“ medzi sviatosti nedostalo, predsa však patrí k „jadru“ Ježišovho duchovného „testamentu“.

Veď to urobil v tajomnú noc svojej rozlúčky, vtedy, keď odovzdal svojim najväčší dar, „sviatosť sviatostí“, ako ju nazýva Katechizmus katolíckej cirkvi: Eucharistiu. Preukázal im službu otroka. Umyl im nohy, len nohy, tie, ktoré sa najviac zašpinia, lebo sa neustále dotýkajú zeme. A závažnosť tohto gesta podčiarkol slovami: „Keď som teda ja, Pán a učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ Toto symbolické konanie a to, čo naznačuje, má byť náplňou bytia, podstatou, akýmsi DNA jeho učeníkov. Tak krásne sa o tom rozmýšľa, tak nádherne sa o tom sníva… Ale tak ťažko sa to žije v konkrétnom živote!

Nedávno som sa stretol s veľmi milým vtipom… Žena hovorí: Modlila som sa, aby som dostala dobrého muža. A mám skvelého muža. Môj manžel sa nemodlil, nuž dostal, čo dostal…

Veľmi krásne je tu vyjadrená podstata našej základnej chyby, ktorej sa dopúšťame… Tak veľmi túžime byť obdarení… Aj sa často modlíme o dobré dary. Chýba nám však túžba, ambícia, aby sme v prvom rade my boli skvelým darom. O to by nám malo ísť!

Všetci máme fantáziu a tak by nám nemalo robiť problém predstaviť si takýto vzťah medzi dvoma milujúcimi sa: Muž miluje ženu a všetok čas, energiu i fantáziu venuje tomu, aby robil ženu šťastnou… Všetko tomu zasvätil. A pritom môže pokojne zabúdať na vlastné šťastie, lebo vie, že o to sa stará ona, že ona žije naplno tomu, aby on bol šťastný… A len ak je to naozaj vzájomné, môže to fungovať… Žiaľ, v reálnych vzťahoch to je skôr o tom, kto si toho šťastia viac v týchto vzťahoch uchmatne pre seba… Ale tu hynie ozajstná láska.

A keďže aj naša viera je vlastne vzťahom s našim Bohom, má to mať rovnaký základ… Mám zasvätiť svoje bytie tomu, aby som hľadal, čo poteší môjho Boha, čo ešte ho urobí šťastným… A na seba, na moje šťastie môžem pokojne zabúdať, lebo sa absolútne s istotou môžem spoľahnúť na to, že náplňou existencie môjho Boha je moje šťastie…

Nech nás silné gesto umývania nôh na zelený štvrtok vedie k tej túžbe, ktorá nás privedie k ozajstnej životnej múdrosti, k túžbe byť darom: Byť krásnym darom pre nášho boha a byť nádherným darom pre našich blížnych. K tomu nás vedú i všetky sviatosti i celý duchovný život. Drahí bratia a sestry, buďme darom!!!

articolo-quaresima-2015