dec 072016
 

V dnešnej modernej dobe máme radi, keď sa nájde niečo historické, niečo, čo je tu oddávna. Možno aj preto letí štýl zvaný „vintage“ ako odľahčenie ultramodernosti okolo nás. Archeológovia bádajú, čo by sa dalo kde objaviť. Pribúdajú múzeá, v ktorých si môžeme prezerať vzácne artefakty.

Dnes sa spolu pozrime na projekt, ktorý nám môžu závidieť všetci archeológovia, pretože jeho datovanie je ešte spred vzniku akéhokoľvek letopočtu. Že nič také nemôže existovať? Započúvajme sa spolu do časti 2. čítania z dnešnej slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Sv. Pavol píše nielen Efezanom ale aj nám:

„Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.“ Ef 1, 3-6

Chcel by som, aby sme si všimli výraz Boh si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli nepoškvrnení v láske. Áno, toto je projekt, plán, ktorý je starší ako samotný svet. A my sme jeho súčasťou, týka sa každého z nás. Slávime ho ponajprv v živote tej, ktorá je našou matkou a zároveň Ježišovou matkou. Tú, ktorú anjel v dnešnom evanjeliu pozdravil ako „milosti plnú“. Sviatok, ktorý máme 9. mesiacov pred oslavou narodenín Márie z Nazareta nám pripomína nielen vzácnosť života, ktorý začína od počatia. Ale aj pravdu viery, ktorá bola v roku 1854 vyhlásená ako dogma cirkvi. Teda že Panna Mária vzhľadom na vykupiteľské pôsobenie Ježiša Krista bola uchránená aj od poškvrny dedičného hriechu. Ale slávime ho aj ako pozvanie a výzvu pre nás všetkých.

Ako teda vlastne rozumieť tomu výrazu nepoškvrnenosť? Sme ľudia, ktorí máme svoje chyby, ohraničenia, páchame hriechy, každý z nás sa aj mýli. Spomeňme aspoň 2 nebezpečenstvá, ktoré nám v súvislosti s nepoškvrnenosťou hrozia.

Prvé dnešné čítanie z bohoslužby slova nás varuje, aby sme sa nepoškvrnili zvaľovaním viny na druhých. Je to niečo, čo je staré ako hovoríme už od Adama. Ten, namiesto toho, aby si priznal svoju vinu to zvalil na Evu. A Eva namiesto toho, aby ľutovala svoj skutok obvinila hada. Nie je vôbec ľahké priznať si vinu. Svedčí o tom aj zvlášť slovenská prax robenia hrubých čiar, keď sa bojíme otvoriť témy, o ktorých keby sme vedeli hovoriť, prinieslo by to veľa uzdravenia do konkrétnych životov ľudí ale aj oblastí života.

Druhým nebezpečenstvom je pokušenie uzatvoriť sa do geta, ktoré by nás chránilo od poškvrny sveta okolo nás. Už pápež Benedikt XVI. to krásne vystihol, keď pripomenul, že Cirkev najmä v Európe má 2 možnosti: buď sa stane tvorivou menšinou alebo zostane uzavretým getom. A je jasné, že veľká väčšina z nás hľadá cestu tvorivosti. Ešte ďalej to rozviedol pápež František v exhortácii Evangelii gaudium – Radosť z evanjelia, kde v odseku 49 čítame: „je mi milšia „otlčená“ Cirkev, doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc, než Cirkev chorá z uzavretia a pohodlnosti, z upätosti na vlastné istoty…. Dúfam, že skôr než strach z urobenia chyby bude nás pobádať strach z uzatvorenia sa do štruktúr, ktoré nám poskytujú falošnú istotu; do predpisov, ktoré nás menia na neúprosných sudcov, do zvyklostí, uprostred ktorých sa cítime pokojní, i keď vonku je veľa hladných a Ježiš nám neustále opakuje: „Vy im dajte jesť!“ Mk 6,37

Hoci teda robíme chyby, veríme že Kristus prítomný v nás a jeho evanjelium má aj v dnešnej dobe tú vznešenú moc pri dotyku s akoukoľvek nečistotou nielenže sa uchrániť, ale tiež vnášať do ľudských príbehov života milosť očistenia a uzdravenia.

Áno, všetkým nám je zrejmé, že zostať nepoškvrneným je ľudskou snahou nemožné. Už neraz sme sa presvedčili v živote, že ako najlepšie sa človek snaží žiť, vždy to prináša veľmi veľa nečakaných a nepríjemných dôsledkov a reakcií v životoch ľudí. Vždy to niekomu nejako škodí, alebo niekto niečo stráca. Boh nás napriek tomu dnes povzbudzuje, že tento jeho plán je možné realizovať. V Kristovi. Jeho milosťou a s jeho pomocou. Keď sa 4 roky neskôr po vyhlásení dogmy dnešného sviatku v Lurdoch Bernadete zjavila Panna Mária, povedala o sebe: Ja som nepoškvrnené počatie… A tak zverme našu snahu aj odvahu žiť tento Boží projekt v našich životoch pod jej ochranu. Prosme ju o orodovanie aj tým známym: Kráľovná bez poškvrny dedičného hriechu počatá – oroduj za nás.