apr 292007
 

Milí bratia a sestry,
každoročne slávime Nedeľu Dobrého Pastiera, je ňou Štvrtá veľkonočná nedeľa, teda práve tá, ktorú dnes prežívame. Táto nedeľa je charakteristická tým, že sa modlievame za nové kňazské povolania, že myslíme na veľmi dôležitú vec – na to, aby sme mali dobrých, svätých kňazov.

Sám Ježiš o sebe povedal, že je Dobrým pastierom, že on vedie svoje ovce.

Vieme však, že odpradávna v dejinách si Boh vyberal spomedzi ľudí tých, ktorí s ním potom bezprostrednejšie pracovali na jeho spásnom pláne. Bolo to tak napríklad v prípade Abraháma. Boh ho povoláva, aby z neho vytvoril veľký národ, z ktorého by mal vzísť Vykupiteľ. Neskôr si povolal veľkého muža menom Mojžiš, aby oslobodil Izrael z otroctva. Následne vyberal ďalších ľudí, napríklad prorokov, sudcov atď., aby prinavracali vyvolený národ zo zlých chodníčkov, na ktoré sa dal neraz vo svojich dejinách. V Novom zákone si sám Ježiš vyberá rybárov, aby zanechali všetko a išli za ním. Popritom ich vyzýva: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“, teda tých, ktorí mu budú pomáhať viesť ostatných k spáse. Apoštoli teda dostali podiel na jeho pastierskej službe. Pán Ježiš za nich veľmi prosil pri poslednej večeri, aby zostali zjednotení navzájom i s Bohom. Aby s láskou viedli tých, ktorí im budú zverení. Apoštoli sa to po Zoslaní Ducha Svätého aj snažili naplniť. Rozišli sa do vtedy známeho sveta, aby rozprávali o Bohu, aby krstili, a tak priviedli čím viac ovečiek do Pánovho ovčinca. Vďaka nim veľa ľudí našlo spásu, uverilo Bohu a takisto vďaka nim sa aj viac ľudí rozhodlo, že im budú v ich práci pomáhať. Oni ich na to oficiálne poverili – v Skutkoch apoštolov sa to označuje výrazom „vkladanie rúk“ alebo „oddelenie“. Ak na niekoho vložili ruky s úmyslom, aby im pomáhal v službe hlásania evanjelia, ten človek tiež dostal podiel na Kristovej pastierskej službe. Tak v tom pokračovala a pokračuje Cirkev až dodnes. Dnes tiež ustanovuje ľudí na duchovnú službu. Deje sa to takisto vkladaním rúk a modlitbou. Je však veľmi dôležité, aby sa našli ochotní a schopní ľudia, ktorí by mohli viesť ostatných k spáse. Sám Pán Ježiš na to upozorňuje: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo, preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“

Prikazuje nám prosiť. Kňaza si totiž treba vyprosiť, aby bol múdrym a dobrým pastierom. Aby viedol svoje ovečky správnou cestou, teda Božou cestou. Nie takou, ako si zmyslia ovce, ale takou, ktorá povedie k Bohu. Niekedy sa stáva, že nejaká ovečka vyjde z toho stáda a sa zatúla. Myslí si, že keď pôjde vlastnou cestou, bude to mať ľahšie. Lenže nie vždy ľahká cesta vedie k správnemu cieľu. Dobrý Pastier nie je ten, ktorý ide za stádom, ale ten, ktorý vedie stádo, ktorý ide pred ním. Ježiš hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas … a ony idú za mnou.“ Modlime sa teda dnes o to, aby nám Pán dal čím viac robotníkov, svätých kňazov vo vinici Pána, pretože od nich závisí svätosť aj stáda.

Jeden farár kostola v New England si všimol, že jeden z jeho farníkov, ktorý ešte prednedávnom horlivo chodil do kostola, začal vynechávať bohoslužby. Raz v nedeľu večer sa rozhodol, že ho navštívi. Našiel ho sedieť vo veľkej izbe pre ohniskom. Farár bez slova vzal lopatku a kutáč a vybral jeden žeravý uhlík a položil na kameň pred ohnisko. Potom si sadol na stoličku a začal sa dívať na uhlík. Uhlík začal chladnúť a za krátku chvíľu sčernal. Farník sa tiež pozrel na dohárajúci uhlík. Po krátkej chvíli vstal a povedal: „Dôstojný pán, už viem, kam smeruje vaše počínanie, čo mi tým chcete povedať. Máte pravdu. Keď sa človek odtrhne od celku, kde planie oheň lásky ku Kristovi, kde sa ľudia vzájomne zapaľujú, kde majú pastiera, ktorý ich neustále povzbudzuje a napĺňa Božím ohňom, človek ľahko vychladne.“

Bratia a sestry, držme sa pri tom ohnisku, ktorým je spoločenstvo putujúcej Cirkvi s jej pastiermi a modlime sa za nich, aby boli kňazmi podľa želania Pána Ježiša.
Amen.