mar 192006
 

Nebudeš mať, nemôžeš, nepokradneš, nezosmilníš, nepožiadaš, nesmieš, zakazujem, vyháňam…

Pane Bože, čo to má byť? Kde si sa to dostal? V dnešnej dobe, ktorá je zvyknutá na iné reči, s takýmito zásadami už nikde neprídeš. Bolo by nakoniec asi treba na ne zabudnúť a nejak opatrne ich aj z Biblie vypustiť, aby sme zbytočne netrápili a neiritovali moderného človeka.

Takéto alebo podobné výčitky by sme možno radi adresovali nášmu nebeskému Otcovi po prečítaní úryvkov z knihy Exodus a z Jánovho evanjelia, v ktorom máme opísaný nemoderný a netolerantný postoj nášho Pána k neporiadkom, s ktorými sa stretol v Jeruzalemskom chráme. Ale neponáhľajme sa príliš, skúsme sa na chvíľu zamyslieť.

Vieme, aké príťažlivé je v dnešnom svete slovo sloboda. V novinách a časopisoch sa asi skloňuje najviac. Ale čosi pri tom skloňovaní spravidla chýba. Sloboda je naozaj veľká vec. Je to Boží dar. Ibaže nesmieme zabudnúť, že zle pochopená sloboda sa môže stať otroctvom. Viem, že nehovorím nič nové, napriek tomu sa mi zdá prepotrebné o tom hovoriť. Sloboda, aby zostala slobodou, aby sa nestala cestou k otroctvu, musí sa žiť v zodpovednosti. Keď totiž poviem: som slobodný, v tú istú ranu hovorím: som zodpovedný za svoje skutky. Ťažko to asi vyjadriť krajšie ako to spravil Viktor E. Frankl počas besedy s  americkými študentmi, keď im povedal: Amerike chýba jedno. Ak ste si na jednom brehu oceánu postavili Sochu slobody, na druhom brehu vám chýba ešte Socha zodpovednosti. Skutočne, kde sa zabudne na zodpovednosť, tam sa stráca aj sloboda. Náš nebeský Otec to veľmi dobre vie, a preto tie slová, ktoré v dnešnej dobe neradi počúvame: nesmieš, nebudeš mať, zakazujem… Jeho príkazy chcú v nás prebudiť a očistiť zákon, ktorý vpísal do nášho srdca, a spolu so zákonom aj zodpovednosť za svoje skutky. Vyvolenému ľudu po oslobodení z Egypta by sa mohlo totiž veľmi ľahko stať, že by padol do otroctva slobody. Skôr, ako vojde do zasľúbenej zeme, tej vonkajšej, musí si vytvoriť zasľúbenú zem vo svojom vnútri. Ak by to tak nebolo, načo by mu bola vonkajšia sloboda? A načo by mu bola zasľúbená zem. Koniec koncov, vždy keď sa vzdialil od Božích prikázaní, od tejto normy, strácal aj vonkajšie územia, aby ich nakoniec stratil úplne a išiel do zajatia. Vždy, keď Izrael prestával žiť podľa Božích prikázaní, keď sa obracal k modlám, vždy strácal aj svoju slobodu.

Dobre je hovoriť o slobode, dobre je obhajovať ju. Dobre je postaviť si vo svojom srdci sochu slobody. Ona je Božím darom. Len pri tom nezabudnime zároveň stavať aj sochu zodpovednosti.

Ďakujeme ti, Pane, za toto upozornenie. Si veľmi nemoderný, ale veľmi aktuálny…