apr 182015
 

Desaťročia života v katolíckej Cirkvi mi dávajú vidieť ako sa formuje moja myseľ cez jej liturgiu a čítanie Písma svätého aj počas jej slávení. Prechádzaním čítaní, ktoré mi Cirkev v tomto roku ponúkla na tretiu veľkonočnú nedeľu, som okrem témy zmŕtvychvstania hneď mysľou zachytil ešte jednu tému. Pozvanie k obráteniu na odpustenie hriechov.

Prvé čítanie zo Skutkov apoštolov: „Kajajte sa teda, obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy.“

Prvý Jánov list v druhom čítaní pridáva: „On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nie len za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“

A uzavrie to evanjelium podľa Lukáša: „V jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema,hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“

Ten záver ma dostal. Vy ste toho svedkami.

Prisľúbenia napredujú v slede čítaní. Obráť sa, aby sa zotreli tvoje hriechy. On je zmiernou obetou za hriechy aj nás ako spoločenstva. Ba i za hriechy sveta. Za všetky hriechy sveta v každom národe a v každom čase. A ja mám svedčiť o tejto univerzalite, keď v tejto chvíli pociťujem akúsi suchotu svojho ducha. Ťažko sa mi vníma to, ako Boh zotrel ten môj osobný hriech. Ako svedčiť iným o tom, že sú pre obrátenie vymazané hriechy celého sveta? Aké povzbudenie dať vám, keď ho ťažko hľadám pre seba samého? Hľadal som peknú myšlienku, ktorú by som ponúkol s vnútorným presvedčením. Ale nenachádzam nič, čo by mi dodalo veľké nadšenie. V tomto hľadaní Boh však obracia spôsob môjho myslenia. Už netúžim len byť si sám pred sebou istý svojou pravdou. Možno mi Boh otvára myseľ, aby som nanovo uveril Písmu, ktoré čítam v spoločenstve mojej Cirkvi.

Jednoducho je to pravda. Bez ohľadu na to, či som zmätený a vyľakaný, lebo ju teraz neviem prežiť s eufóriou. Je to pravda, ktorej platnosť nezávisí na schopnosti apoštolov alebo tej mojej, byť vo vnútornom citovom súlade s tým, čo mi Ježiš vydobyl. Boh žiada, aby som sa obrátil na neho, nech prežívam čokoľvek. A aby som svedčil, keď mi odpustí a otvorí myseľ i srdce, preto tieto riadky píšem rád…