jan 222016
 

Keď po voľbách víťaz, alebo víťazi volieb chcú začať vládnuť, najskôr si zostavia takzvané programové vyhlásenie vlády, s ktorým potom predstúpia pred nový parlament a pred národ. Takto sa robia čitateľnými, naznačujú, ako chápu svoje poslanie, aké ciele si stanovujú, čo ponúkajú…

Dnešné evanjelium, ktoré sme práve počuli, je obrazne povedané akýmsi programovým vyhlásením Pána Ježiša – akosi víziou Ježiša, ako chápe sám seba a svoje poslanie. Používa pritom proroctvo Izaiáša: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“

Ako chápali tieto slová Ježišovi poslucháči a ako by sme ich mali chápať my? Čo je to ten Pánov milostivý rok? Pán Ježiš tu citoval približne 400 ročný text proroka Izaiáša, jeho podstata však vyplýva z oveľa staršieho úryvku zo sv. Písma.

V židovskom hospodárskom, spoločenskom a hlavne náboženskom živote zohrávalo počítanie času dôležitú úlohu. A obzvlášť dôležité pri tomto počítaní zohrávalo číslo sedem, ktoré bolo tak dôležité, až podstatné, že ho izraeliti odvodzovali od poriadku stvorenia sveta (Pán Boh tvoril šesť dní s na siedmy deň odpočíval…). Preto mali členovia vyvoleného národa zasvätiť siedmy deň Pánovi a nepracovať. A takisto každý siedmy rok bol špeciálny, takzvaný sobotný alebo sabatický rok, kedy sa oslobodzovali otroci, dopúšťali sa dlhy a zem si mala oddýchnuť – takže v takýto rok nesiali a neobrábali pôdu. Mali dôverovať Pánovi a on sa zaviazal, že v šiestom roku im dá toľko úrody, že prežijú najbližšie tri roky. Vyžadovalo to však od nich dôveru, že Pán sa postará, a tiež odpútanie sa od lakomstva a nenásytnosti. A každý siedmy sabatický rok v poradí bol rokom jubilejným, kedy sa okrem oslobodenia otrokov a odpustenia dlhov navyše znovu vracala pôda, o ktorú v predchádzajúcom čase prišli. Keď totiž Izraeliti prišli do zasľúbenej zeme, bola im všetkým pôda spravodlivo rozdelená, každej rodine podiel… A ak o ňu do jubilejného roku prišli, zas im bola navrátená (v dnešnej terminológii by sme to nazvali akousi „reštrukturalizáciou“). Ľudia dostali šancu na nový začiatok. Písmo vysvetľuje aj dôvody: pôda nie je ich, ale Pánova. Oni ju dostávajú len do správy. Preto keď Izraeliti predávali pôdu, čím menej rokov ostávalo do jubilejného roka, tým bola cena pôdy nižšia – pretože predávali nie pôdu, ale len počet úrod…

Toto opatrenie bolo ekonomické, sociálne, ale i náboženské… A ako celý Starý zákon bolo i toto predobrazom a prípravou na ten ozajstný, definitívny „JUBILEJNÝ ROK“, ktorého príchod Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu ohlásil…

Prišiel ohlasovať „radostnú zvesť chudobným“. Tým, ktorí sú si vedomí, že sa nemôžu spoliehať sami na seba, ale na Boha a jeho spásu.

Oznámil „zajatým, že budú prepustení“. Je toľko zajatí, ktorými ešte stále trpíme… Náš hriech… naše zlé náklonnosti a závislosti… Naše nesprávne predstavy o Bohu… Naše vlastné neodpustenie si – neprijatie odpustenia…

Ohlasoval „slepým, že budú vidieť“ – vidieť, teda správne odlišovať dobré od zlého.

Ďalej hlásal „utláčaným prepustenie na slobodu“ – teda prináša novú spoločnosť, kde Boh je Otcom a my všetci sme si navzájom bratmi.

Lenže ako v starom zákone jubilejný rok aby fungoval, museli splniť ľudia niektoré predpoklady, tak je tomu i teraz.

Izraeliti museli akceptovať, že nie sú výlučnými vlastníkmi pôdy, ale len jej správcami. Tak ani my nie sme vlastníkmi samých seba, vlastníkom je Boh, od ktorého pochádzame.

Izraeliti museli poslúchať Pána v dôvere, že sa o nich postará, keď ho poslúchnu… V našom prípade to tiež nejde bez dôvery, že nás Boh miluje, že to s nami myslí dobre, že nás miluje tak veľmi, že my ani v najväčšej sebaláske nedokážeme pre seba vymyslieť nič lepšie, než vymyslel on… A to je otázkou viery…

„Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Kedy je to „dnes“? Pre počúvajúcich to bolo vtedy, keď to Ježiš vyriekol. A je to i vždy vtedy, keď sa toto evanjelium číta. Ale tiež napríklad aj vždy, keď dostaneme nejaké pozvanie od Pána cez svedomie.

A ešte jedna vec… I cirkev nám ponúka mimoriadne, jubilejné roky… Práve sme uprostred jedného z nich. Zmobilizujme sa, premeňme ponúkané šance na niečo konkrétne, Pán nás volá, miluje nás a má toho vo svojej láske pre nás nemálo pripraveného!