nov 302008
 

Starí ľudia, ktorí mali kedysi vinice a dorábali víno, vedia, aké nebezpečenstvo hrozí pri jeho kvasení. Uvoľňuje sa kysličník uhličitý, ktorý môže človeka zadusiť. Jeho nebezpečenstvo je o to väčšie, že nemá chuť, ani vôňu, ani zápach. Človek ho jednoducho dýcha a vôbec o tom nevie. Stávali sa rozličné tragédie, ale ľudia prišli na to, ako sa uchrániť. Vedeli, že sa nemôžu spoliehať na svoje zmysly a začali si brávať so sebou do pivnice horiacu sviecu. Akonáhle začala svieca hasnúť, bolo jasné, že nemá kyslík a treba utekať. Utekať, aby som nezaspal naveky. Utekať, aj keď svojimi zmyslami nič necítim.

Toto nebezpečenstvo sa už možno pominulo. Nestávajú sa často takéto prípady. Avšak obraz nám môže pomôcť preniesť sa do každodenného reálneho života. Chodíme po svete a ak po ňom chodíme s otvorenými očami, presviedčame sa, že v ňom hynie veľa ľudí. Aj fyzicky, ale ešte viac duchovne. Nie je zriedkavosťou, že stretneme človeka, ktorý nad všetkým mávne rukou a povie: mňa už nič nebaví. Alebo povie: stačia mi peniaze, alebo: čo tam po duši, kariéra je dôležitejšia. Ten človek je už otrávený. Je to živá, chodiaca mŕtvola. Zasiahol ho „plyn“ súčasnej kultúry, ktorý sa do neho dostáva postupne, pomaly, nebadane, až zrazu zmení zmýšľanie a začne žiť i hovoriť naopak ako doteraz.

Ako sa ubrániť tomuto nebezpečenstvu, ktoré hrozí všetkým? Pán Ježiš nám v dnešnom evanjeliu hovorí: Bdejte. Dávajte si pozor. A na iných miestach nás vyzýva: Bedrá majte opásané a horiace sviece v rukách. Tu je riešenie! Žijeme v kultúre, ktorá je často rafinovaná. Pomaly púšťa veci, ktoré sú nebezpečné, ale pritom veľmi vábivé, na prvý pohľad neškodné. Zmysly nám hovoria: všetko je v poriadku. Aj rozum nám to môže hovoriť. No v skutočnosti pomaly, ale iste hynieme, dusíme sa a zaspávame. Pán Ježiš nám pripomína: dávajte pozor, aby vás pán domu nenašiel spať, keď príde nečakane.

Čo je teda tá horiaca svieca, ktorá nám môže pomôcť rozoznať dobro od zla? Odpoveď je jednoznačná: Kristus, svetlo sveta. On nám chce pomôcť, ale my máme byť otvorený jeho pravde. Túžiť po jeho blízkosti tak ako prorok Izaiáš: Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest, srdcu zatvrdnúť, aby sme nemali bázeň pred tebou? Obráť sa k nám, lebo sme tvoji služobníci a kmene tvojho dedičstva. Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil! Pán vypočul tento výkrik prosby o pomoc. Zostúpil v Kristovi Ježišovi, ktorý je Svetlom a my môžeme so sv. Pavlom ustavične vzdávať vďaky svojmu Bohu pre Božiu milosť, ktorú sme dostali práve v Kristovi Ježišovi. Boli sme obohatení v každom slove a v každom poznaní. Nechýba nám nijaký dar milosti. S Kristovým evanjeliom v ruke môžeme bezpečne verne a bez omylu rozoznať všetko pravé od nepravého, zlé od dobrého a to aj vtedy keby naše zmysly zlyhali a keby zlyhal aj náš rozum zatemnený prvotným hriechom. A keď spoznáme pravdu ten istý Ježiš Kristus sa stáva našou silou pri jej uskutočňovaní. On nás bude posilňovať až do konca – pripomína sv. Pavol – aby sme boli bez úhony v jeho deň.

Život je ťažký, zložitý a domotaný. Niekedy aj nebezpečný ako pivnica v ktorej sa kvasí víno. Ťažko je správne sa v ňom zorientovať. Ľahko sa dáme oklamať a nachytať, ľahko presvedčiť, že dobré je zlé a zlé je dobré. Ľahko sa dáme otráviť ak veríme iba svojím zmyslom a svojmu rozumu. Je tu Kristus, kritérium pravdy a života. Naším poslaním je žiť vo svete, nie z neho utekať. Zároveň a či práve preto je nevyhnutné kráčať životom so Svetlom v ruke.