jan 172015
 

AI:   Neviem, či radi fotografujete. Na to, či máte fotoaparát, sa pýtať nebudem, lebo dnes ho má v mobile takmer každý. Otázka, či ho používa. A poznáte rozdiel medzi fotografiami, ktoré robili staršie mobily od tých najmodernejších? Brat kaplán Pavel, ktorý síce fotografuje hlavne svojou zrkadlovkou, mi včera vysvetľoval, ako sa novšie mobily priblížili k skutočným fotoaparátom. Tým, že umožňujú lepšie a konkrétnejšie zaostrenie. Kým na tých predtým bolo ostré „všetko“, a pritom dôsledne, 100% nič. Otázka zaostrenia – ale zraku je nám starším známa aj z prirodzenosti. Naše oči už tak nezaostrujú a keď máme „krátke ruky“, text v knižke, alebo obrázok je rozmazaný, nejasný. A niekedy bez okuliarov ani nezaostríme…

KE:   O zaostrení je aj dnešný evanjeliový text. Najmä v súvislosti s tým, čo budeme čítať na budúcu nedeľu. Alebo čo niektorí z nás, ktorí chodia do kostola aj cez týždeň, počuli už v pondelok. 

DI:   Evanjelista sv. Marek totiž v 16. – 20. verši prvej kapitoly svojho evanjelia opisuje povolanie prvých apoštolov, Šimona – Petra, Ondreja, Jakuba a Jána úplne inak, ako evanjelista sv. Ján. Marek hovorí, že sa tak stalo na brehu Galilejského mora a iniciátorom bol Ježiš, ktorý ich oslovil pri ich rybárskej práci. Kým u Jána sme pred chvíľkou počuli, že to bolo pri Jordáne, kde Ján Krstiteľ krstil a pred Jánom a Ondrejom označil Ježiša za Božieho Baránka. A oni išli za ním. Následne aj tu síce prvý hovorí Ježiš, ale nie „Poďte za mnou“. Pýta sa ich, čo hľadajú, na čo sa ho oni pýtajú kde býva. Nasleduje pozvanie, po ktorom Ján evanjelista, podľa väčšiny vykladateľov jeden z tých dvoch, poznamenáva: „Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.“ Práve presnosť tohto údaju ukazuje, že pre Jána to bol zážitok, ktorý si detailne pamätal aj po desaťročiach. Vyzerá, že uňho je zaostrenie výborné.

Keď som však zaostril na Ježišov príbytok, zostal som zneistený. Nemohlo predsa ísť o Ježišov dom! Prečo? Ján krstil v Júdsku, neďaleko Jericha, niekoľko kilometrov nad ústím Jordána do Mŕtveho mora. A to je od Galiley, kde leží Nazaret i Kafarnaum, do ktorého sa Ježiš podľa Matúša presťahoval, hodne ďaleko. Vzdušnou čiarou vyše sto km! Toľko ako medzi Prievidzou a Bratislavou! Cesta na tri dni – veď nemali autá a ani kone. Pričom sám evanjelista Ján vo verši, ktorý nasleduje po nami čítanom úryvku, poznamenáva: „Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley.“ A o pár veršov Ján uvádza prvé Ježišovo znamenie takto: „Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov.“ Tu niečo nehrá – ak sa druhý deň vybrali na trojdňovú cestu, mohli byť v Káne najskôr na piaty deň! 

A máme tu aj ďalší problém, dotýkajúci sa osoby Jána Krstiteľa. Marek i Matúš píšu, že Ježiš sa po krste v Jordáne odobral na púšť. Podľa tradície to bola pustatina Kvarantánia, severozápadne od Jericha. Teda nie ďaleko od účinkovania Jána Krstiteľa. A až po jeho uväznení sa vrátil do Galiley. Presťahoval sa do Kafarnauma a začal učiť. Teda prevzal štafetu ohlasovania Božieho slova po Jánovi až keď Krstiteľ už nemohol hovoriť. Evanjelista Ján v dnešnom úryvku však hovorí, že Ježiš štafetu prevzal priamo od Jána aj s niektorými učeníkmi.

PAR:   Tak ako to vlastne bolo? Kto má pravdu? Kto si lepšie pamätal? Apoštol Peter, ktorého žiakom bol evanjelista Marek, alebo apoštol Matúš, či Pánov miláčik Ján? Nevieme! A ani to nie je dôležité. Evanjeliá totiž nie sú písané ako kronika, či presný popis udalostí a slov hodina po hodine. Evanjelisti vedení Duchom Svätým písali to, čo si pamätali i to, čo zozbierali podľa nejakého zámeru.

Podobne ako my, keď niekomu rozprávame nejakú príhodu. Ak ňou chceme povedať, ako sa niečo stalo, spokojne a prirodzene prehliadneme  detaily o farbe budovy, pred ktorou to bolo, či o oblečení muža, ktorý nám pomohol. Sme proste zaostrení na jadro, akt pomoci.  

A o zaostrení sú aj spomínané rozdiely:

1.      Synoptici, teda evanjelisti Matúš, Marek a Lukáš sú v tomto čase striktne zameraní, zahľadení, zaostrení na Ježiša. On je hlavným hrdinom na scéne, nemá konkurenciu. On je hlavný aktér udalostí, ktorý ich má jasne v rukách.

2.      Ján je zas zameraný na svedectvo, vlastne svedectvá o Ježišovi a na tých, ktorí prijali Ježiša ako Svetlo Sveta. On vlastne pokračuje v prológu, kde písal: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali dal moc stať sa Božími deťmi.“ Prvý z nich je človek, o ktorom hovorí, že ho poslal Boh – Ján Krstiteľ. A ten svedčí – pred Židmi, ktorí ho neprijímajú i pred budúcimi apoštolmi Jánom  Ondrejom. Oni jeho svedectvo prijímajú a hneď svedčia ďalej: Ondrej oslovuje Petra. Následne priamo Ježišom oslovený Filip oslovuje Natanaela.

Po svedectve Krstiteľa, čo je v v jazyku Jánovho evanjelia prvý sled, alebo prvý deň, nasleduje teda svedectvo apoštolov, ktoré sa prenáša až do Galiley. To je druhý sled – druhý deň. A v treťom slede – tretí deň – prichádza zázrak premenenia vody na víno, po ktorom evanjelista definitívne konštatuje: „A jeho učeníci uverili v neho“. O to Jánovi išlo – svedectvo sa šíri a jeho ovocím sú veriaci – Božie deti.

Je to teda podobné, ako keď sa pozeráme na niečo cez dieru v plote. Napríklad na susedovho psa, ako drhne sliepku. Raz zaostríme na obraz za plotom, inokedy na plot. A ak sa pozrieme trochu nabok, nevidíme ani psa, ani sliepku, len záhradu. Pričom  môžeme pravdivo tvrdiť – vidím plot, či vidím sliepku, či vidím záhradu. Pričom najviac asi budeme zaostrovať na to, čo nás najviac trápi, čo sa nás dotýka. Jedného chudina sliepka, iného ten pes, ktorý za nič nemôže, veď je šelma a niekoho práve tá diera. Veď čo ak pes cez ňu prelezie i k nám a podrhne naše sliepky?!  

MY:   Vráťme sa však do kostola a zaostrime … na čo vlastne? Na čo som vlastne i ja touto témou dnes chcel zaostriť? Čo som Vám týmto všetkým chcel povedať? Nešlo len o vysvetlenie nezrovnalostí v evanjeliách. O biblickú exegézu. V prvom rade išlo o uvedomenie si, že tak či onak, či už priamo, alebo cez ľudí okolo, v evanjeliách, a v celom svätom Písme ide o Boha a jeho jediného Syna, Ježiša Krista. To je jadro, ktoré nemôžeme nikdy opomenúť.

A teraz krátka aktualizácia. O tri týždne prebehne na Slovensku referendum o rodine. Už teraz sa téme venuje množstvo ľudí i médií. Každý pritom zaostruje inak, po svojom. Jedni hovoria o Božom poriadku a Jeho slove. Iní o Cirkvi. Ďalší o ľudskej prirodzenosti. Zas iní o právach menšín. Iní o pripravovanej krivde na deťoch. Jedni zdôrazňujú poriadok, iní toleranciu…

Chcel by som Vám v tejto súvislosti odporučiť dva postoje vyvierajúce z Božieho Slova:

1.      Ak niekto zaostruje na niečo iné, ako ja, neznamená to, že nevidí. Možno má iný zámer, iné priority, inú skúsenosť, inú obavu.

2.      Treba hľadať jadro. To neopomenuteľné, o čo tu ide. A to bez toho, ktorý je Pravda sama, nenájdeme. Aj tu ide o Boha a o človeka, jeho spásu!

ADE:   Na záver sa vráťme k tomu foteniu. Nie však k technike, ale k obsahu. K tomu, prečo vlastne fotíme. Pravdepodobne najviac preto, aby sme zachytili skutočnosť. Ako to vtedy a tam bolo. Ide teda o pravdu. Nie len jej dokumentovanie, ale i jej poznanie, či niekedy priznanie, Vám zo srdca prajem! Amen.