mar 222009
 

Evanjelium tejto Pôstnej nedele nám približuje nočný rozhovor dvoch významných učiteľov viery: na jednej strane je pozoruhodný „učiteľ Izraela“ menom Nikodém a na druhej strane je Ježiš, ktorého Nikodém nazýva „Učiteľ od Boha“. Nikodém prišiel k Ježišovi v noci. Jeho prominentná úloha a postavenie v národnej rade nazývanej Veľrada ho robila strážcom veľkej tradície. Mnohí ho považovali za odborníka na Boha!

Je dôležité uviesť nejaké súvislosti k pasáži evanjelia tejto nedele. Rozhovor Ježiša s Nikodémom je jedným z najvýznamnejších dialógov Nového zákona a jeho príchod k Ježišovi tajne v noci naznačuje temnotu neviery. Celá táto návšteva a celý tento rozhovor sú zahalené v nejasnosti a v tomto veľmi symbolickom príbehu možno vidieť Jánov sklon k silným kontrastom ako sú temnota a svetlo. Ježiš hovorí Nikodémovi o potrebe prežívať Božiu prítomnosť a ponúkať seba samého Bohu. Poznať Boha je oveľa viac ako zhromažďovať teologické informácie a údaje o ňom. Keď Ježiš hovorí o novom narodení zhora, nemyslí tým, že človek musí po druhý raz vstúpiť do života matky, ale hovorí o novom zrode, ktorý umožňuje Duch Svätý.

Vyzdvihnutý od zeme

V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí Nikodémovi a všetkým, ktorí chcú počuť tento príbeh v budúcich generáciách, že Syn človeka musí byť vyzdvihnutý od zeme na drevo, aby ľudia mohli na neho hľadieť a našli uzdravenie a pokoj. Počas pobytu Izraela na púšti ľudia boli zasiahnutí pliagou hadov. Mojžiš vyvesil na žrď medeného hada a všetci uhryznutí, čo sa na neho pozreli, znovu vyzdraveli. Medený had aj ukrižovaný Ježiš symbolizujú ľudskú hriešnosť. Keď je Ježiš „vyzdvihnutý“ nesprostredkuje sa tým iba jeho utrpenie na kríži. Gréci používali slovo „vyzdvihnutý“ v dvoch významoch: fyzické vyzdvihnutie zo zeme ako pri ukrižovaní, ale aj duchovné pozdvihnutie, ktoré je radosťou.

Čo nás dnes môže naučiť Nikodém? On nás varuje, čo sa stane, keď chceme „okupovať“ systém a pokúšame sa „ovládnuť“ teológiu, Písmo, tradíciu, pravidlá a regule. Učí nás, že štúdium náboženstva a teológie nenahrádza vieru a presvedčenie. Pre Nikodéma je Boh oveľa viac ako informácie a údaje – Boh je v prvom rade a predovšetkým priateľ, milujúci partner, Pán a Spasiteľ, ktorý na nás trpezlivo čaká vo dne a dokonca aj v noci. Nemali by sme pristupovať k Písmu ako k niečomu, čo treba ovládať, ale musíme skôr dovoliť Božiemu slovu, aby ovládlo nás. Nevieme o Nikodémovi nič viac, ako že o mesiace neskôr je schopný odsunúť stret Ježiša s Veľradou. Neskôr Nikodém pomáha Jozefovi Arimatejskému zachrániť mŕtve telo Ježiša.

Nikodém a synoda

Nemôžem si pomôcť, ale príbeh o Nikodémovi vidím vo svetle nedávnej vatikánskej Synody biskupov o Božom slove v živote a poslaní Cirkvi. Mal som to privilégium slúžiť ako atašé v anglickej mediálnej sekcii Synody biskupov v októbri 2008 v Ríme. Zažil som tieto bohaté plody zo Svätého písma a dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu. Na synode Svätý Otec a biskupi sveta hovorili o slepej uličke, v ktorej sa nachádza súčasné štúdium Svätého písma, čo je často zapríčinené rozdrobovaním a rozpitvávaním Písma a nedostatočným integrovaním biblických štúdií s vierou, liturgiou a prežívanou spiritualitou. Ak sa biblické texty čítajú a vyučujú iba z hľadiska ich historickej a filologickej presnosti či nepresnosti, nepodarí sa nám čítať Sväté písmo ako knihu viery, ktorá je privilegovaným vlastníctvom živého, dýchajúceho, modliaceho sa spoločenstva. Vystavujeme sa riziku selektívneho a relativistického výkladu Božieho slova. V ostatných 18 rokoch výučby Písma na Teologickej škole Univerzity sv. Michala v kanadskom Toronte, mnohí študenti sa mi zverili, že ich lekcie o Písme boli „bez duše“, oddelené od reality Cirkvi a bez vzťahu k jej liturgickému životu. Ich jednoduché a napriek tomu osvecujúce komentáre svedčili o jednej z významných tém Synody biskupov o Božom slove.

Dňa 14. októbra 2008 Benedikt XVI. vyslovil niektoré hlboké úvahy práve na túto tému. V stručnom, kryštálovo jasnom príhovore k zhromaždeniu biskupov vo Vatikáne, Svätý Otec sa dotkol jednej z dôležitých tém, ktoré sa objavili na synode. Keď sa katolícka exegéza odlúči od živého pulzujúceho spoločenstva viery v Cirkvi, redukuje sa iba na historiografiu a nič iné. Hermeneutika viery zmizne. Všetko zredukujeme na ľudské zdroje a dokážeme všetko bez rozdielu jednoducho vysvetliť. V konečnom dôsledku tak poprieme toho jediného, o ktorom Sväté písmo hovorí, toho, ktorého živá prítomnosť sa skrýva pod jeho slovami.

Svätý Otec citoval z „Dei Verbum,“ dogmatickej konštitúcie o Božom zjavení a jednoznačne potvrdil dôležitosť historicko-kritickej metódy, ktorá má svoje korene v Evanjeliu sv. Jána 1,14, – Slovo telom sa stalo. Nemožno vylúčiť nič, čo nám pomôže pochopiť biblické texty, ak jasne stanovíme účel rôznych prístupov a ich obmedzení. Po celý čas, čo pápež hovoril, som myslel na postavu Nikodéma z Nového zákona, ako aj na početné iné osobnosti, ktoré Ježiš bez teórií, systémov a štruktúr viedol ku stretnutiu so živým Pánom, ktorý je Slovom medzi nami. Nikodém mal určite nekonečné množstvo vedomostí a učenosti a rozvinul veľký systém náboženstva, v ktorom bol Boh kategorizovaný a analyzovaný. Ježiš nehovorí, že to je zlé či dokonca nežiadúce. On jednoducho hovorí, že to nestačí.

Už od čias môjho štúdia na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, nosím vo vrecku krátku modlitbu sv. Bonaventúru. Jej slová sú z jeho „Itinerarium Mentis in Deum“ a pozývajú kresťanov spoznávať nevhodnosť „čítania bez kajúcnosti, vedomostí bez zbožnosti, výskumu bez impulzu úžasu, múdrosti bez schopnosti podľahnúť radosti, konania oddeleného od náboženstva, učenosti odlúčenej od lásky, inteligencie bez pokory, štúdia nevedeného Božou milosťou, myšlienky bez múdrosti inšpirovanej Bohom“. Tieto slová slúžia ako merítko a smernica pre každého z nás, keď študujeme teológiu a Božie slovo a dovolíme, aby nás Slovo ovládlo. Nech nás naše vedomosti, učenosť, veda a inteligencia vo dne v noci pokorne vedú k stretnutiu s Ježišom Kristom, konečným cieľom našej púte.

(Život Cirkvi vo svete – zo Zenitu preklad Mgr. Zuzana Gluchichová)