júl 062014
 

V známej bájke o levovi a myške sa hovorí o tom, ako myš zobudila leva, ktorý ju za to chcel zožrať. Ona ho však uprosila, aby ju nechal nažive, v budúcnosti mu môže byť užitočná. Kráľ zvierat sa na tom posmešne zabával, no nakoniec ju pustil. O nejaký čas sa lev ocitol v sieti, ktorú tam na neho nastražili lovci. Akokoľvek reval a usiloval sa odtiaľ dostať, nepodarilo sa mu to, do siete sa zamotával viac a viac. Tu sa objavila malá myška, ktorá rozhrýzla oká siete, kým lev nebol voľný.

Byť malým a nenápadným nie je atraktívne. Aj časté slogany dnešnej doby o tom svedčia – presaď sa, sprav kariéru, buď hviezdou, dokážeš to…

Pán Ježiš nás však volá k pokore a tichosti. Prorok Zachariáš predpovedá udalosť, ktorá sa neskôr splnila pri slávnostnom vstupe do Jeruzalema: Prichádza Kráľ Izraela. Nemá však kráľovský koč, nemá služobníctvo, nemá vlastne vôbec nič. Prichádza chudobný, sedí na oslici. Taký je náš Kráľ. Od narodenia až po svoju smrť chudobný, tichý a pokorný.

Pozýva každého: Poďte ku mne všetci… vezmite moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom…

A kde všade sa dá naučiť pokore? Pri odpúšťaní, pri prosbe o odpustenie, pri sviatosti zmierenia, pri poslušnosti Božiemu slovu a predstaveným… Nie je to atraktívne…

Boh nás vykúpil uponížením sa Jeho Syna. Jeho pokora premohla ľudskú aj diabolskú zlobu. To, čo človek pokladá za slabosť, stalo sa nám spásou. Ježišova pokora je kľúčovou dierkou na bráne neba. Do tejto dierky nám stačí vložiť kľúč našej vlastnej pokory. A brány neba sa nám naširoko otvoria…