dec 072014
 

Nepoškvrnená – čo s dogmami?
Osobne mám rád definície. Definícia je presné vymedzenie nejakého pojmu – povie o danej veci všetko podstatné a nič navyše… Presné zadefinovanie pojmov dopomáha jasnému premýšľaniu a umožňuje tiež efektívnu komunikáciu. Koľkokrát sa stane, že sa dvaja ľudia sporia, dokonca sa aj pohádajú na nejakej téme, keby sa však pokúsili najskôr si zadefinovať, o čom to vlastne rozprávajú, zistili by, že každý hovorí o niečom inom.

Aj v náboženstve máme definície… Keď v Cirkvi vznikol nejaký komunikačný problém, nejaká nejasnosť, Cirkev jasne zadefinovala, v čo presne podľa Božieho zjavenia verí. Tieto definície nazývame dogmami. Aj dnes v Cirkvi oslavujeme jedno tajomstvo viery, ktoré bolo dogmaticky zadefinované v roku 1854 pápežom Piom IX. – je to Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Dogma hovorí, že „Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia uchránená od každej škvrny dedičného hriechu osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Vykupiteľa ľudského pokolenia“.

Akú reakciu vo vás vyvolá, keď napríklad počujete definíciu Pytagorovej vety? (V pravouhlom trojuholníku a2+b2₌c2). Vo mne: No, dobre vedieť, keď bude treba, tak to využijem… A čo v nás vyvoláva zmienka o definícii Nepoškvrneného počatia? Ak nás rovnako necháva chladnými, ak v nás nevyvolá bohatú rezonanciu krásnych pocitov a ušľachtilých citov, kdesi je problém… Veď táto pravda je obohacujúcim darom milujúceho Boha svojej Cirkvi.

Aby sme lepšie chápali toto tajomstvo našej viery a aby robilo náš život krajším a bohatším, vráťme sa teraz nachvíľu k prvému čítaniu z knihy Genezis a pozrime sa do rajskej záhrady. Človek, tým že podľahol pokušeniu k hriechu, vniesol do poriadku stvorenia chaos. Sám si chcel určovať, čo je dobré a čo je zlé a tým všetko pokazil. Boh sa pýta Adama: „Kde si?“ Nie, že by to nevedel. Táto otázka má skôr zmysel: „Pozri, kde si skončil… Ako si len dopadol…“ Človek pokazil svoj vzťah k Bohu, neverí v jeho lásku, skrýva sa pred ním… Pokazil aj vzťahy medzi ľuďmi: „To žena je na vine…“ I harmónia s prírodou sa vytráca… Vzniká neporiadok. A ľudstvo v tomto neporiadku trpí… Až prichádza tá, ktorá je naplnením proroctva: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou… Panna Mária, ktorá z daru Ducha a s prispením vlastnej spolupráce prináša do chaosu poriadok. Ona je darom. Je darom pre Boha – konečne dôstojný stánok, kde Boh bože prísť medzi svoj ľud. A je darom aj pre nás: Je pre nás vzorom, motiváciou, dôkazom, že sa Božou pomocou sa to dá a má to zmysel, žiť v harmónii sami so sebou, s prírodou i s jej Stvoriteľom. Bola dosť dobrá pre Boha, má byť takou aj pre nás. Je užitočné žiť v jej priateľstve, pod jej ochranou, nasledujúc jej príklad. Žiť ako ľudia vykúpení…

Príslovie hovorí: Kto chodí do mlyna, ten sa zamúči. Prostredie, v ktorom žijeme a hlavne vzťahy, v ktorých žijeme, nás nutne ovplyvňujú. Kto sa pohybuje medzi skazenými ľuďmi, obyčajne sa tiež pokazí. Nízki ťa strhnú k sebe. Kto trávi veľa času medzi ušľachtilými ľuďmi, sám sa tiež zušľachťuje. Stretol som človeka, ktorý bol veľmi negativistický – stále na niečo šomral, všímal si len to zlé… vravieval: „Svet je skazený, stačí si len pustiť správy a nič dobré tam neuvidíte…“ Opýtal som sa ho: „A aké správy to vlastne pozeráte?“ „Kriminoviny.“ Ale veď kriminoviny sa práve sústreďujú na to, aby ukazovali, čo negatívne sa v spoločnosti udialo. Neukazujú celú realitu, len to zlé. A ak človek len to vníma, i jeho vnímanie sveta sa deformuje.

Aby sme vnímali svet a osudy Kráľovstva Božieho objektívne, je dobre tráviť veľa času s tou, ktorá je oázou harmónie v chaose tohto sveta. Mať Máriu za učiteľku, spoločníčku, priateľku a matku, to je cesta istoty pre Božie deti.

Definícia, že Mária bola počatá bez poškvrny dedičného hriechu a bez hriechu prežila aj celý svoj život, nech v nás rezonuje ako láskyplné pozvanie k bližšiemu spoločenstvu s ňou.