apr 012010
 

Sem-tam sa akiste vyskytne v našom slovníku spojenie „obrátiť sa k niekomu chrbtom“. Okrem doslovného chápania je možný aj prenesený zmysel – na niekoho zanevrieť, nahnevať sa, nechcieť mať s niekým nič spoločné a podobne.

Toto slovné spojenie však nepatrí do Božieho slovníka. U Boha nejestvuje niečo také, že by sa k niekomu obrátil chrbtom. V dnešnom evanjeliu sa spomína, že Pán Ježiš miloval svojich a miloval ich do krajnosti. Toto je hlavné posolstvo dnešného dňa. Pán Ježiš to hneď aj ukázal: umyl všetkým apoštolom nohy. Aj Judášovi, aj Petrovi, aj ostatným. Hoci viackrát v evanjeliu čítame, že sa nejako previnili voči nemu alebo nedostatočne chápali Ježišove slová. Stačí spomenúť „synov hromu“, Tomášove slová: „Poďme a umrime s ním.“, Filipove a Ondrejove váhanie pred zázračným rozmnožením chleba, Petrove zapretie či Judášova zrada. A zaiste toho bolo oveľa viac… Ježiš sa však nikomu z nich neobrátil chrbtom, všetkým umyl nohy… Problém môže nastať iba vtedy, keď sa človek obráti chrbtom voči Bohu. Stalo sa to v prípade Judáša, preto to smutné Ježišovo konštatovanie: „Ste čistí, ale nie všetci.“

My môžeme Jeho lásku voči nám vnímať najmä cez dva najväčšie prejavy Božej bezhraničnej lásky – Eucharistiu a sviatosť kňazstva. Aj na toto si práve dnes spomíname. Pri poslednej večeri Pán Ježiš ustanovil spôsob, ako môže zostať medzi nami a dávať sa nám za duchovný pokrm. Zároveň ustanovil aj kňazstvo, aby mal kto Eucharistiu tvoriť. Naozaj, viac a väčší prejav lásky ani nemôže byť.

Nech nás teda tieto tajomstvá počas dnešných dní preniknú do takej miery, aby sme my aspoň tou našou ľudskou troškou opätovali Pánu Bohu lásku, ktorú nám On dáva. Povedzme mu v duchu úprimné „ďakujem“ za to, že s nami stále ráta, že za žiadnych okolností sa k nám neobracia chrbtom.