máj 312009
 

Kresťanská teológia Ducha Svätého je zakorenená v židovstve. Výraz Duch sa prekladá zo židovského slova (ruah) a dokonca v jeho výslovnosti objavíme Boží vietor a dych. Boží vietor, dych Boha, prítomnosť Boha – to sú všetko spôsoby vyjadrenia Božej prítomnosti. Výraz „Duch Svätý“ sa v Starom zákone použil iba sedemkrát, zatiaľ čo výrazy „Duch Boha“ alebo „Duch Pána“ sa objavuje 67 ráz. Už v prvom riadku Knihy Genezis 1,2 čítame – „Duch Boží sa vznášal nad vodami a čakal na vhodnú chvíľu, aby uviedol poriadok do toho chaosu“. Ježiš sám používa obraz vetra v tajomnom nočnom rozhovore s Nikodémom, keď hovorí o Duchu ako o vetre, ktorý veje, kam chce [cf. Jn 3]. Toto je prvá funkcia Ducha v Písme – byť tajomnou prítomnosťou Boha v histórii, ktorého nemožno zredukovať na ľudskú či pozemskú logiku.

Druhá funkcia Ducha v Starom zákone je voviesť do vecí poriadok. Stvorenie v prvej kapitole Knihy Genezis odhaľuje Ducha zostupujúceho na tento neforemný svet a jeho zostup vyprodukuje zázrak stvorenia, premenu chaosu na vesmír, neporiadku na poriadok, anonymity na komunitu. Tretia funkcia Ducha v Starom zákone je, že je darcom života. V Genezis 2,7 čítame: „Pán, Boh, utvoril z hliny človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ Ako výsledok tohto Božieho dychu je ľudská bytosť pretransformovaná na živú bytosť, ktorá už nie je jednoducho stvorením, ale partnerom stvoreným na obraz a podobu Boha, s ktorým a ku ktorému Boh hovorí a ktorému zveruje zodpovednosť za svet.

Štvrtou funkciou Ducha Svätého je vedenie človeka. V Izaiášovi 11 čítame: „A spočinie na ňom Duch Pánov, duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti; a naplní ho bázeň pred Pánom.“ Bázeň pred Pánom nie je niečo, čo terorizuje ľudí, ale čo možno chápať ako našu schopnosť užasnúť a s ohromením sa skláňať pred dielom Pánových rúk a Božím stvorením. Piata funkcia Ducha je Uzdravovateľ, ako to tak výrazne vyjadruje proroctvo Ezechiela 36,26-27: „A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás … Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.“ Duch vstupuje, znovu tvorí, obnovuje, ozdravuje a odstraňuje hriech. Šiestou funkciou Ducha Svätého je univerzálny princíp. V prorokovi Joelovi 3,1-2 čítame: „Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha.“ Príde deň, keď celé ľudstvo bude skutočne ovládané duchom a ten deň bude totožný s vrúcne očakávanou érou Mesiáša, o ktorej prorok hovorí. Práve tento princíp ovládol Ježišove skutky a jeho službu pozoruhodným spôsobom. Siedma funkcia Ducha Svätého sa realizuje na sviatok Zoslania Ducha Svätého, keď boli učeníci naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť jazykmi, keď im Duch dáva výrečnosť. Príchod Ducha Svätého signalizuje začiatok celosvetovej misie pre kresťanov mimo zemepisných hraníc Izraela – najprv z Izraela do Ríma, a potom z Ríma až po končiny zeme. Je to poslanie, ktoré prekonáva ľudské prekážky a ktorého hybnou silou je Duch Svätý.

Katolícka skúsenosť

Duch Svätý robí z kresťanskej skúsenosti skutočne katolícku a univerzálnu otvorenú skúsenosti celého ľudstva. Byť katolíkom znamená byť univerzálnym a otvoreným svetu. Nielen Európe, Kanade, Severnej Amerike, či Ázii, alebo niektorej známej časti sveta, či časti spoločnosti, ale musíme byť otvorení všetkým, každému jednému človeku. Kristova náuka nemá za cieľ byť selektívnou mentalitou pre niekoľkých, ale má byť perspektívou, z ktorej bude obnovený a vykúpený celý svet. Takýto náhľad – univerzálny rozmer spásy – však nevznikol ľahko ani bez bolesti a zmätkov. V skutočnosti celý Nový zákon možno chápať presne ako vynorenie sa toho katolíckeho, univerzálneho v kresťanskom živote. Keby sa kresťanstvo nebolo vyvinulo z toho, akým bolo – zvláštnym a malým – bolo by iba malou modifikáciou židovstva, a podčlánkom židovského náboženstva, ktoré bolo stále zamerané na Jeruzalem a jeho okolie a na obnovenie kráľovstva Izraela. Prvé dve generácie kresťanov objavovali, že kresťanstvo nemôže byť iba takéto. Pretože prijali Ducha Svätého, ktorý je univerzálnym princípom, Duch Svätý otvoril ľuďom oči pre univerzálny vklad kresťanskej pravdy a skrze stretávanie s nežidmi, ktorí tiež prijali Ducha Svätého.

Umelci stredoveku často stavali do protikladu Babylonskú vežu s „vežou“ Večeradla. Babylon symbolizuje rozdelenie ľudí zapríčinené hriechom. Turíce sú zdrojom nádeje, že takéto rozdelenia nie sú tragickou nevyhnutnosťou. Zmätene hovoriaci dav v Babylone je úbohým obrazom oproti úprimnej jednote ľudí zhromaždených na Turíce. Babylon to bol úbohý dav ľudí. Na Turíce tu bola komunita. Ľud bez Boha stratil schopnosť komunikovať. Ľud naplnený Duchom hovoril od srdca k srdcu. Na Turíce Duch Svätý vlieva do sŕdc spoločenstva živý plný význam Ježišovho života a posolstva. Zdá sa, že nám to hovorí Nový zákon – na mihavý okamih sa národy sveta zastavili, prerušili svoj zvyčajný zápas a zažili spoločenstvo zásahom Boha. Krátka a žiarivá hodina Zoslania Ducha Svätého zostáva až dodnes pre nás očarením a povzbudením.

Svetové dni mládeže

Jeden z najkrajších obrazov pôsobenia Ducha Svätého predstavili na vigílii Svetových dní mládeže 2008 v Sydney. Večerná sobotňajšia modlitba na Randwick Racecourse 19. júla sa začala za tmy a postupne sa rozžarovali svetlá tanečníkov na pódiu, ktorí predstavovali otváranie sa Duchu Svätému. „Dnes večer zameriavame našu pozornosť na to ako sa stať svedkami,“ povedal mladým Benedikt XVI. v príhovore. „Vy si už dobre uvedomujete, že naše kresťanské svedectvo sa ponúka svetu, ktorý je v mnohom krehký. Jednota Božieho stvorenia je oslabovaná ranami, ktoré sú mimoriadne hlboké, keď sa rozbijú spoločenské vzťahy, alebo keď ľudský duch je ušliapavaný vykorisťovaním a zneužívaním ľudí. Spoločnosť dnes je naozaj roztrieštená spôsobom myslenia, ktorý je krátkozraký, pretože nezohľadňuje plný horizont pravdy, pravdy o Bohu a o nás. Relativizmus svojou povahou proste nedokáže vidieť celý obraz. Ignoruje práve tie princípy, ktoré nám umožňujú žiť a prekvitať v jednote, poriadku a harmónii.“

„Preto takéto pokusy vybudovať jednotu, ju v podstate podkopávajú. Oddeliť Ducha Svätého od Krista prítomného v inštitucionálnej štruktúre Cirkvi, by bolo zlým kompromisom v jednote kresťanského spoločenstva, ktoré je predsa práve darom Ducha Svätého! … Žiaľ pokušenie ‘kráčať sami’ pretrváva. Niektorí opisujú svoje miestne spoločenstvo ako niečo oddelené od tzv. inštitucionálnej Cirkvi a hovoria o ňom že je pružné a otvorené duchu, kým inštitucionálna Cirkev je podľa nich strnulá a zbavená Ducha.“

„Vzývajme Ducha Svätého: on je strojcom Božích diel,“ povedal Svätý Otec na záver. „Nechajte sa formovať jeho darmi! Tak ako Cirkev putuje rovnakou cestou s celým ľudstvom, tak aj vy ste povolaní používať dary Ducha v ťažkostiach i radostiach vášho života. Nech vaša viera vo vás dozrieva počas vášho štúdia, práce, pri športe, hudbe a umení. Uchovávajme si ju modlitbou a živme ju sviatosťami. … Veď nakoniec život nie je hromadenie. Je to oveľa viac ako úspech. Prežívať skutočný život znamená byť premenení zvnútra, otvorení energie Božej lásky. Prijatím moci Ducha Svätého aj vy môžete premieňať svoje rodiny, spoločenstvá, národy. Nechajte pôsobiť tieto dary! Nech múdrosť, odvaha, bázeň pred Bohom a hlboká úcta k nemu sú znameniami veľkosti!“

Príď Duchu Svätý!

V evanjeliu čítame slová Ježiša: „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. [Jn 14,26]. Tento akt pripomenutia a naučenia sa jasne konštatuje v Katechizme Katolíckej cirkvi [1099]: „Duch Svätý je živou pamäťou Cirkvi.“ Na tento veľký sviatok a narodenie Cirkvi, pomodlime sa za dar pamäte a za odvahu odobrať sa z ohromujúceho tajomstva Večeradla do reality každodenného života: Príď, Duchu Svätý, a naplň srdcia svojich veriacich… Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme, obnov tvár našej Cirkvi, tvár našich spoločenstiev, naše tváre, naše vlastné srdcia. Amen.

Preklad: Mgr. Zuzana Gluchichová (Zenit)