máj 092010
 

Milí bratia sestry, milí priatelia, niekedy zvykneme povedať „Idem na koberček“… a máme pritom rôzne pocity. Čo chce ten môj nadriadený? Pochváli ma alebo pokarhá? Možno si v duchu robíme aj retrospektívu, čo sme urobili, prečo nás vlastne volá. Možno máme vnútorné chvenie alebo trému, ako to dopadne.

Raz sa postavíme pred Najvyššieho a možno už teraz máme v sebe otáznik, ako to tam bude. Pochváli ma? Pokarhá? Možno cítime aj strach – žijeme dobre? Hrešíme, aj keď nechceme. Čo na to povie On?

Dnes nám liturgia slova ponúka dvoch mužov, ktorých mená sa síce v textoch nespomínali, ale priamo súvisia s nimi. Prvý z nich je svätý Ján, apoštol. Napísal Knihu zjavenia – Apokalypsu, z ktorej sme dnes počuli druhé čítanie. Boh tohto apoštola obdaril mnohými zjaveniami. Napísané sú už dvetisíc rokov a predsa sa ich nepodarilo uspokojivo rozlúštiť. V porovnaní so sv. Jánom si môžeme pripadať veľmi úbohí. Ba dokonca sa zdá, že Boh ho mal oveľa radšej ako nás, keď mu dal tieto zjavenia a nám nie. Podobné myšlienky mávajú kresťania aj pri čítaní životopisov svätých. Mnohí z nich prežívali svoj vzťah k Bohu hlboko vnútorne, mali zjavenia, mystické zážitky. O ich chybách sa veľmi nehovorí. Práve preto vyzerajú nedosiahnuteľní a my sa oprávnene cítime veľmi maličkí a pýtame sa, či aj my budeme spasení, keď týmto svätcom nesiahame ani po päty.

Druhý z dvojice mužov dnešnej liturgie, ktorých vám chcem priblížiť, je svätý apoštol Peter. V prvom čítaní sme počuli, že prví kresťania sa dostali do hádky. Nevedeli, či majú požadovať od pohanov, aby prijali židovský zákon (obriezku) a až potom sa dali pokrstiť. A tak sa zišli na prvom koncile v Jeruzaleme, kde boli prítomní apoštoli a starší, teda tí, čo hlásali evanjelium. Na tomto zhromaždení vystúpil Peter ako hlava Cirkvi a povedal rozhodujúce slovo, že od pohanov netreba vyžadovať židovské zvyky. Použil pritom slová „Duch Svätý a my sme usúdili…“ Na prvý pohľad to vyzerá ako opovážlivosť. Ale veď Boh dal ľuďom rozum, aby uvažovali, Petrovi dal poslanie byť prvým medzi apoštolmi a mať hlavné slovo. A tak Peter po diskusii a vypočutí mienok povedal rozhodujúce slovo. Nepíše sa, že by mal nejaký mystický zážitok alebo že by upadol do extázy. Použil prirodzený rozum vo vedomí svojho poslania.

Máme pred sebou teda dva typy ľudí. Jeden veci prežíva viac vnútorne, má viac zážitkov, pričom druhý používa viac rozum. Obaja sú svätí. Obaja milovali Pána Ježiša. O vzťahu Ježiša a Jána sa výslovne píše – učeník, ktorého Ježiš miloval. Tiež Petra sa Ježiš trikrát pýtal: „Máš ma rád?“ A Peter mu odpovedal kladne. Obaja spravili v živote aj chyby. Ján so svojím bratom Jakubom chceli zoslať oheň z neba na dedinu, ktorá Ježiša neprijala. Peter zaprel Ježiša. A našli by sme toho i viac…

Keby sme si chceli z týchto dvoch vybrať: Ktorý z nich je svätejší? Mystik Ján alebo racionalista Peter? Spomeňme si ešte na jednu príhodu. K prázdnemu hrobu bežali dvaja učeníci. Prvý dobehol Ján. Dnu však nevkročil. Počkal, kým nepríde Peter a vkročil až po ňom. Bol si vedomý, že Peter má prvenstvo od Ježiša.

Bratia a sestry, nie je až tak podstatné, ako nám Boh dá prežívať náš vzťah k Nemu. Či je to viac racionálne alebo viac mysticky, to nie je dôležité. Najdôležitejšie je, aby sme ho milovali. A ako ho milovať? Na to máme odpoveď v evanjeliu: Kto ma miluje, zachová moje slovo. Zachovávajme teda Božie slovo a to bude najlepší dôkaz našej lásky k Bohu. A v tom prípade sa nemusíme báť ani tej chvíle, keď sa postavíme pred Božiu tvár.