okt 132018
 

Liturgický rok nám vo svojom behu ponúka chuť Tajomstiev Kristovho života pri slávení jeho sviatkov, alebo chuť tajomstiev jeho učenia. Táto 28. nedeľa v cezročnom období je ponukou ochutnať Božiu múdrosť.

Múdrosť je tu predstavená vo svojej podstate. Teda ako niečo, čo človek nachádza, k čomu dospieva v námahe svojho ľudského putovania a zároveň si uvedomí, že je to nie výsledok jeho práce, ale dar, ktorý dostal navyše. Je to ako zvláštny dar z láskavosti toho, kto ho dáva. Nie je to zaslúžená odmena – nijaké extra body za rýchlostnú prémiu v cyklistickej etape, ani príplatok za nadčasy a prácu navyše. Je to premena srdca, ktorú získava človek, keď sa vytrvalo učí dôverovať Bohu. Objaví ju, keď sa namáha budovať s Bohom vzťah.

Našou námahou pri práci sa usilujeme dosiahnuť jej odmenu, jej výsledok. Výsledkom môže byť vyrobená vec pre náš úžitok, ako nábytok, alebo niečo pre zábavu a rozhľad ako je televízor. Môže ním byť vypestované chutné ovocie, ale aj vytvorenie pekného umeleckého predstavenia… a môže to byť aj finančný zisk, za ktorý sa dúfame získať niečo dobré pre seba samých alebo našich drahých. Okrem týchto odmien však má človek nádej, že od života dostane niečo viac.

Prvé čítanie je tejto nedele je prosbou o múdrosť. Nevyrovná sa jej žiadne bohatstvo sveta, ba žiadne dobro, ktoré svet ponúka. Je svedectvom, že múdrosť je prameňom všetkých ostatných dobier. Veľmi pekne to vyjadruje Žalm 90 a z neho vychádzajúca prosba, ktorú ako veriaci túto nedeľu v liturgickom zhromaždení pri bohoslužbe slova spoločne prednášame: „Obdaruj nás, Pane, múdrosťou srdca.“ˇ

Ba mohli by sme nie len počúvať, ale modliť sa, prosiť slovami žalmu o múdrosť pre nás: (por. Ž 90, 12-17)

Dnes však nie je v móde prosiť si o dar múdrosti. Ľudia pochybujú, že viera je na pomoc v problémoch dnešného sveta a že dávať radosť.  Viera skôr zakazuje práve tie veci, z ktorých pri všetkých ťažkostiach ešte nejaké potešenie máme. Neveríme, že rastom Božej múdrosti v nás dostaneme ostatné dobrá života. Múdrejšie sa zdá podržať si to, na čo sa môžeme spoľahnúť, že mi dá akú – takú istotu potešenia. Bolo by predsa hlúpe zbaviť sa toho, čo mi dá nejakú radosť, ak žijem vo svete, ktorý mi radosť skôr berie ako dáva. Aj viera, ba sám Boh je podozrivý z tohto voči ľudskej prirodzenosti neprajného úmyslu. Niekedy mám z ľudí dojem, že takto vidia náš svet a vieru i Boha v ňom. Nehľadáme poučenie od Boha. Skôr vyhľadávame učiteľov pre svoje rôzne jednotlivé potreby. To je múdrosť moderného človeka. Sám si zabezpeč potešenie alebo naplnenie osobných túžob, o ktoré sa nik iný nevie a nechce postarať. Ak to hneď nedokážeš sám, možno sa ti to podarí s pomocou iných, alebo s pomocou peňazí… Uži si, čo sa dá, navštív každé miesto, ktoré chceš. Spoznaj čokoľvek, čo považuješ za zaujímavé. Dopraj si na čo máš chuť. Špeciálny tréner môže byť tvoja výhra, keď poznáš svoje slabé miesto alebo veľkú nenaplnenú túžbu. V problémoch s nadváhou ti pomôže dietológ alebo kondičný tréner, tak ako pomáha športovcovi nastaviť telo na najvyšší výkon pri športovom podujatí. Možno už ani nevnímame, ako sa stále točíme v kolotoči takýchto príležitostí, alebo zabehnutých príjemných rituálov. Partie mladých mužov i chlapov si vedie dopriať spoločný šport so vzájomným ubezpečením, že sa starajú o svoje telo. Potom využijú príležitosť a idú na žúr s alkoholom a cigaretami, či inými telo povzbudzujúcimi prostriedkami. Čo môže byť lepšie ako pocit, že si po jednom potešení môžu dopriať hneď ďalšie. Možno nie je také zlé ako vyzerá. Príjemná chvíľa prejde a ostane po nej akýsi smútok.

Boh nás učí rátať naše dni a s ich plynutím väčšina obyčajných ľudí badá, že na naplnený život nestačí hromadenie potešení. Že život, ktorý sa z nich skladá, ostáva životom prehlbujúceho sa smútku. Vo chvíľach precitnutia sa mnohí aj začnú obzerať po učiteľovi života. Nie po dočasnom kondičnom trénerovi. Zatúžia po niekom, kto vidí za hranicu pozemského života, kto vidí pokračovanie – večnosť. O jednom takomto nespokojnom hľadačovi je príbeh evanjelia tejto nedele: (Mk 10, 17-27)

Podľa Matúšovho evanjelia je to mladý človek. Tu u Marka to nie je jasné. Jasné je to, že tento človek hľadá učiteľa. Nemá to byť len príležitostný a dočasný tréner pre jednu oblasť. Ten, ktorého stretávame v evanjeliu hľadá učiteľa života. Hľadajúci človek na sebe pozoruje, že jednotlivé dobré a potešujúce veci nenapĺňajú jeho srdce radosťou a pokojom.

Rozhodne sa dať dôveru Ježišovi, o ktorom už iste skôr počul a osloví ho „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“.

K viere má iný postoj ako ľudia, ktorí chcú od Boha v modlitbe prosiť o tie jednotlivé potešenia. Jeho majetok mu umožnil dopriať si nasýtenie túžob, ktoré v sebe spoznal.  Naplnený ľudský život však takto neprišiel. Aj pri spoločensky poctivom rešpektovaní základných morálnych pravidiel desatora, na ktoré sa ho Ježiš opýta, nenachádza pokoj srdca a zostáva v smútku. Preto sa Ježiša pýta, čo je to, čo mu ešte chýba. Pripúšťa, že je tu niekto, kto mu plnosť života v radosti môže dopriať. Verí, že mu Ježiš môže pomôcť. Prekvapivo jednoduchá Ježišova odpoveď ho volá k zrieknutiu sa majetku. „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

Nejde tu o právny akt zbavenia sa hmotného bohatstva. Ide predovšetkým o oslobodzovanie srdca, zotročeného a zviazaného prísľubmi pozemských istôt. Toto zotročenie nepochádza z majetku samého. Je spojené s ľudskými túžbami a vlastnými plánmi, ktoré nepočítajú s Božou prozreteľnosťou a starostlivosťou o človeka. Je to pozvanie k múdrosti viery, ktorá nehľadá iba vonkajšie zachovanie príkazov. Múdrosť viery kráča k dôvere. Krista nasledujem budovaním osobného vzťahu. Spoliehať sa na neho a nasledovať ho, znamená veriť bohatstvu, ktoré získavam poslušnosťou voči nemu.

O človeku, ktorý s otázkou prišiel, sa hovorí, že na neho Ježiš pozrel s láskou. Teda pohľadom, ktorým hľadel na svojich učeníkov. S touto láskou hľadí na každého človeka, ktorý hľadá múdrosť srdca. Jeho ponuka vstúpiť do vzťahu má svoje nároky. Zároveň je však liekom pre ľudské srdcia naplnené smútkom. Mnohí dnes pri požiadavkách evanjelia zosmutnejú a v smútku odchádzajú. Váhajú s prijatím daru múdrosti. Hľadanie čím častejších potešení v čase pretrvávajúceho smútku ľudí zdôrazňuje potrebu života podľa Božej múdrosti. S Božou múdrosťou sa dočasné smútky menia na trvalú radosť, keď „budeme jasať a radovať sa po všetky dni nášho života“. Ježiš s láskou hľadí a sprevádza každého človeka, dospelého i mladého, ktorý si kladie otázku, ako kráčať k plnosti života a k plnosti ľudskej radosti. S láskou prijíma za učeníka každého, kto o dar Božej múdrosti prosí.