sep 182015
 

Kto z nás by nechcel byť v pozícii mladučkého začínajúceho kráľa Šalamúna, ktorému Boh ponúkol, aby si vybral jednu vec, ktorou ho má obdariť. Kto by našiel lepšiu možnosť než tento mladík spred 3 tisíc rokov: múdrosť. Múdrosť je obrovský dar, ale je to aj názov knihy, z ktorej je prvé čítanie dnešnej nedele. A hovorí o múdrosti očakávaní. Každý človek má nejaké očakávania. Niekto obrovské, ďalší naivné, iní realistické, a ešte iní optimistické či pesimistické. Keď sa napĺňajú, život sa zdá byť fajn. Keď nie – nastupuje sklamanie, znechutenie či rezignácia. Aj bezbožní z dnešného prvého čítania mali očakávania:

 

Povedali bezbožní: „Číhajme na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu. Stavia sa proti nášmu správaniu, vyčíta nám prestupovanie zákona, žaluje, že sme zradili svoju výchovu.

Nuž pozrime, či sú jeho reči pravdivé, a skúsme, ako sa to s ním skončí. Lebo ak je ozaj Božím synom, on sa ho ujme a vyslobodí ho z rúk odporcov.

Skúšajme ho potupou a súžením, aby sme poznali jeho miernosť a vyskúšali jeho trpezlivosť. Odsúďme ho na smrť potupnú veď mu príde pomoc, ako hovorí.                                          Múd 2.12, 17-20

Rozhodli sa podlo číhať na spravodlivého a čakali, ako sa k tomu Boh postaví. Nechajme bokom očakávania bezbožných, a hoci sa tu nechcem stavať do pozície zbožného, predsa pozývam pozrieť sa na očakávania naše.

            Keď sme uverili v Boha a rozhodli sme sa svoj život prežívať v Božej blízkosti tak ako tomu každý s nás rozumieme, teda vo viere v Neho, čo sme čakali že sa v našom živote zmení? Že sa život stane ľahším, menej problémovým, že všetky naše kríže a rozpory pohltí prísľub spásy, ktorý dal Vzkriesený Ježiš? Že už budeme len oberať ovocie vykúpenia a zlo bude celkom premožené? Verím že nie; toto je scenár, podľa ktorého sa pôjde na konci čias. Dovtedy sme neustále pozvaní zmocňovať sa kráľovstva, vziať každý deň svoj kríž a niesť ho (ako sme to počuli minulú nedeľu a slávili sme to na sviatok Povýšenia sv. kríža), snažiť sa nepáchať zlo, ale čeliť mu, vziať ho na seba ako Ježiš a zastaviť ho na Jeho kríži, ktorý je jedinou cestou k záchrane.

            Múdrosťou očakávaní je pre mňa to, aby sa čo najviac približovali ku prisľúbeniam, ktorými nás Boh Otec zahŕňa. Pretože si myslím, že Boh nebude svoje prisľúbenia prispôsobovať našim očakávaniam. (Aj keď s Ním nikdy nie je núdza o prekvapenia…) Skôr sme my pozvaní, aby sme svoje očakávania neustále korigovali s tým, ako rozumieme Božím prísľubom a s tým, aké naozaj sú.

A tu je nemalý problém. Mnohokrát tí, ktorí sa pohybovali veľmi blízko Ježišovi, teda neboli len členmi „fanklubu Ježiša“ ale videli mu do života a snažili sa mu dovoliť, aby On videl do ich života, prežívali vo svojich očakávaniach príliš veľa sklamaní. Spomeňme si Jána Krstiteľa v Herodesovom väzení, ktorý sa nám pripomenul v tomto týždni v Božom slove. Alebo dvojicu bratov z top trojky apoštolov Jakuba a Jána. Keď im Ježiš položil výnimočnú otázku: „Čo chcete, aby som Vám urobil?“ dopadli vo svojej odpovedi (vizualizácia očakávaní) oveľa horšie než slepec z Jericha. Ten povedal Ježišovi: „Rabbi, aby som videl…“ Odpoveď apoštolov nemusím pripomínať. Jej ozveny zaznievajú aj v dnešnom evanjeliu. Akoby nás prílišné zakladanie si na prežívaní Ježišovej blízkosti (nebude to náhodou tiež pýcha?) miatlo a robilo naše očakávania nereálnymi.

            Možno je namieste si dnes položiť otázku: Aké sklamanie som naposledy prežil? Kto ma sklamal? Boh, Cirkev, viera, štát, ľudia, ja sám seba? Aké vlastne boli a sú moje očakávania? Pozývam každého z nás na najbližšej svätej omši položiť jedno takéto sklamanie na Ježišov oltár; a prosiť Ho o to, aby sme z tohto sklamania zmúdreli. Zmúdrieť neznamená zľaviť zo svojich očakávaní. Mať menšie očakávania sa prieči veľkosti, dobrote, svätosti a všemohúcnosti Boha. Nie! Menšie očakávanie nie sú riešením. Skôr očakávania, ktoré sú reálnejšou odpoveďou na Božie prisľúbenia.

Daj nám dobrý Bože menej naivity a viac Tvojej múdrosti. Ty si ten, ktorý udržiavaš môj život a život nás všetkých. Ty si Boh, ktorý pomáhaš; Boh, ktorý zachraňuješ pre svoje meno. S radosťou Ti aj dnes prinesiem obetu, a Tvoje meno budem velebiť, lebo si dobrý.