dec 162007
 

Milí bratia a sestry,
hovorí sa, že múdry sa učí na chybách iných, kým hlúpy na svojich. Znamená to asi toľko, že múdry človek nie je ten, kto všetko ovláda a všetko vie. Múdry je ten, kto si vie všímať, kto sa vie pýtať, kto si objasňuje veci, ktorým nerozumie. Hlavne dnes, keď je veda na vysokom stupni, nemôže človek vedieť všetko. Polyhistori skrátka už vymreli. Človek sa aj musí pýtať, keď chce neustále zmúdrievať, keď chce mať prehľad o nových veciach alebo nový pohľad na veci bežné.

Dnes sme počuli, že aj ten „najväčší z narodených zo ženy“ sa pýta.

Ján Krstiteľ sa dostal do pochybností. Nebolo mu celkom jasné, čo a ako sa deje okolo Krista. Prirodzené. Ľudské. Normálne. Obmedzený ľudský rozum sa nie raz dostane do úzkych, do situácie, keď si už sám nevie pomôcť. Topí sa v svojej nevedomosti a pochybnostiach. Horšie je, ak sa v tom úplne utopí. Ján Krstiteľ riešil svoju nevedomosť veľmi dobre. Napriek tomu, že bol vodcom pre ľudí, že mnohým ukazoval cestu, nebál sa priznať aj svoju slabosť, obmedzenosť svojho rozumu a poslal svojich ľudí za Ježišom, aby sa mu situácia objasnila. Nemohol ísť sám. Bol vo väzení. Symbolicky môžeme povedať, že nielen telom bol uväznený, ale aj jeho duša bola uväznená v zajatí pochybností a rozmýšľania. Z toho „duchovného väzenia“ sa dostal práve vďaka svojej pokore a otázke, na ktorú mu Ježiš odpovedal. Všimnime si, že ani Ježiš ho napriek tejto pochybnosti a otázke, ktorú od neho dostal, neodsúdil. Naopak. Ešte viac ho vyzdvihol. Obracia sa na zástup, ktorý bol okolo neho: „Čo ste vyšli vidieť? Trstinu? Človeka v jemných šatách? Takého, ktorý sa nevie popasovať so životom?“ Ježiš ho napriek jeho pochybnostiam vyzdvihuje. Do závratných výšin. Hovorí, že Ján je prorok. Ba viac ako prorok. Je posol, ktorý nesie zvesť o novej šanci pre ľudí. Posol, ktorý oznamuje príchod Mesiáša. Posol, ktorý pripravuje cestu Pánovi do ľudských sŕdc. Toto je Ján Krstiteľ. Najväčší zo všetkých. Napriek tomu, že pochybuje.

Aj svet okolo nás sa pýta na rôzne veci. Rôznym spôsobom. Napríklad štúdiom. Veľa ľudí študuje na vysokých školách, jestvuje aj postgraduálne štúdium, univerzity tretieho veku a podobne. Je to dobré. Treba sa vzdelávať. Máme spustu informácií. Ak niečo nevieme, stačí kliknúť a vyhľadať si to na internete. Prípadne ísť na nejaký vedecký seminár či diskusiu. Človek je hladný po nových veciach a informáciách. Na základe toho potom poznáva nové veci, dostáva na veci nový pohľad, získava k veciam nový vzťah. Posúva sa na nejakom pomyselnom rebríčku vzdelanosti stále vyššie a vyššie. V rámci celoživotného vzdelávania je však potrebné aj vzdelávanie na úrovni ducha. To sa tiež môže diať štúdiom duchovných vecí, meditáciou nad Božím slovom alebo aj inak. Spôsobov je dosť. Potrebné je len jedno: chcieť. Aj vo veciach ducha máme čo doháňať. Nikto nie je „hotový“. Ani Ján Krstiteľ nebol. On sa však pýtal, on zmúdrieval, nehanbil sa za svoju pochybnosť, za svoju nevedomosť.

Po tieto dni budeme uvažovať tak viac nad sebou a nad svojím konaním. Pristúpime k sviatosti zmierenia. Aj tu môžeme dokázať svoju túžbu po vzdelávaní. Vec pokory a múdrosti je aj spytovanie svedomia. Pri spytovaní svedomia máme šancu sa dozvedieť, čo je v našom konaní a vzťahu k Bohu dobré a čo nie. Kde máme rezervy a ako to zmeniť. V čom sa posunúť ďalej. Prípadne čo sa spýtať spovedníka. Nebáť sa vyznať svoju slabosť v pravdivom svetle. Tak ako Ján Krstiteľ. Majme pred očami Kristovo počínanie: Jána nezhodil, nezavrhol, naopak, ešte viac vyzdvihol a pochválil pred všetkými. Ak aj my spoznáme svoj hriech v pravdivom svetle a pravdivo ho vyznáme, „stúpneme“ v Kristových očiach. Je to vec múdrosti a pokory. Pripravme si srdce, aby Kristus skutočne mohol prísť do nášho srdca a aby sme vytvorili silnú symbiózu s jeho životom. Nech tá svätá spoveď nie je len formalita, ale vec nášho srdca, vec našej múdrosti. Amen.