dec 092006
 

Keď sme v zahraničí prítomní na svätej omši, často vidíme, že okrem chlapcov miništrujú aj dievčatá. Možno sa vtedy pýtame: Ako je to možné? Veď za dlhú históriu Katolíckej cirkvi miništrovali len chlapci. A potom – prečo aj na Slovensku neminištrujú dievčatá? Na uvedenú otázku by sa dalo asi veľa diskutovať.
Je pravdou, že tradícia Katolíckej cirkvi zverovala túto službu jedine chlapcom. Otázka miništrovania dievčat sa dostala do popredia po Druhom vatikánskom koncile. A tak počas uplynulých štyridsiatich rokov prešla táto otázka dosť veľkým vývojom. Od úplného zákazu sa prechádzalo k postupnému uvoľňovaniu, až nakoniec sa miništrovanie dievčat povolilo. Treba si však uvedomiť, že toto povolenie nie je automatické, ako o tom budeme hovoriť ďalej.
Skúsme si teraz urobiť stručný historický prehľad otázky miništrovania dievčat, aby sme si trochu rozšírili obzor na túto tému.
Začal by som obdobím po Druhom vatikánskom koncile. Už v roku 1970 vyšla inštrukcia Liturgicae instaurationes, ktorá v bode 7 hovorí, že ženy sú vylúčené z posluhovania kňazovi pri oltári.
Toto nariadenie sa v miernejšej forme dostalo aj do vydania nového Rímskeho misála Pavla VI. (bod 75): ženám možno zveriť služby, ktoré sa konajú mimo presbytéria, ak to uzná za vhodné správca kostola. Čiže misál neodpovedá presne na otázku ohľadom miništrovania dievčat, ale z uvedenej smernice sa dá ľahko vyrozumieť, že ženám miesto pri oltári nepatrí.
V roku 1980 vyšla inštrukcia Inaestimabile donum, ktorá v bode 18 spresňuje smernicu misála a jasne hovorí, že ženy nesmú vykonávať úlohu posluhujúceho pri oltári.
O tri roky na to (1983) bol vydaný Kódex kánonického práva, ktorého vydanie bolo dlho očakávané. Kánon 230 § 2 hovorí o tom, že na základe dočasného poverenia môžu laici pri liturgických úkonoch plniť úlohu lektora; takisto všetci laici môžu vykonávať úlohu komentátora, speváka a iné úlohy podľa normy práva. Keďže nebolo jasné, či bola týmto kánonom myslená aj miništrantská služba dievčat, Pápežská rada pre výklad cirkevných zákonov odpovedala 30. júna 1992 na uvedenú otázku kladne, čím nepriamo potvrdila, že dievčatá môžu miništrovať. Avšak očakávalo sa ešte vyjadrenie príslušnej kongregácie.
15. marca 1994 vydala Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí inštrukciu, v ktorej sa konštatuje, že je v kompetencii každého diecézneho biskupa upraviť, po vypočutí mienky konferencie biskupov, oltárnu službu vo vlastnej diecéze, pričom sa v inštrukcii uvádza rozhodnutie niektorých biskupov, ktorí službu žien pri oltári povolili. Súčasne však bola pripomenutá dôstojnosť miništrantskej služby s ohľadom na zachovanie jasnej tradície, čo sa týka úlohy chlapcov pri oltári.
27. júla 2001 Posvätná kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vydala ďalšie vysvetlenie ohľadom otázky miništrovania dievčat, v ktorom sa uvádza, že iba diecézny biskup môže rozhodnúť, či povolí, aby v jeho diecéze miništrovali dievčatá. Tiež sa v tomto vysvetlení zdôrazňuje, že žiadny kňaz nie je povinný mať pri oltári dievčatá, dokonca ani v diecézach, kde je biskup povolil.
Z uvedených smerníc sme mohli vidieť veľmi pekný vývoj ohľadom miništrantskej služby dievčat, od úplného zákazu až k úplnému povoleniu. Čiže jednou vetou by sa dalo povedať, že v tejto otázke je vždy rozhodujúce slovo diecézneho biskupa, prípadne celej biskupskej konferencie. Oni však majú mať na zreteli zachovanie tradície a rôzne iné dôvody, ktoré vedú či nevedú k tomu, aby sa na ich území povolilo miništrovanie dievčat.
Na záver sa môžeme opýtať: Ak teda dievčatá môžu miništrovať, prečo na Slovensku neminištrujú? Táto otázka dostala jasnú odpoveď už 26. septembra 1994, keď Konferencia biskupov Slovenska na svojom zasadaní rozhodla, že na Slovensku dievčatá miništrovať nemôžu. Preto sa treba riadiť touto normou, ktorá je na Slovensku stále platná.