Meniny oslavuje , zajtra má meniny

Mimoriadne chvíle…

Mimoriadne chvíle…
07.10.2015 mklimant

Toľko krát sa mi stáva, že poviem kázeň, na ktorej som si dal veľmi záležať, no reakcia neprichádza. Avšak inokedy mám dojem, že sa mi kázeň nepodarila, a predsa niekto príde na jej základe požiadať o spoveď, že ho to tak oslovilo, že chce zmeniť život. Čím to je? Sú veci, zdanlivo tak bežné: kázne, udalosti, stretnutia, zážitky, ktoré nás väčšinou nezasiahnu moc hlboko, niekedy však zasiahnu a nečakane idú až na dno našej duše a menia náš život. Sám si pamätám niektoré také kázne z môjho detstva a mladosti – a pamätám si ich dosť detailne, dokonca i farbu  hlasu kazateľa. Takéto oslovenia, to sú mimoriadne chvíle, akési chvíle milosti…

Evanjelium ich je plné… Po stretnutí s Ježišom Mária Magdaléna už nehrešila, mýtnik Matúš našiel novú kariéru v Božom kráľovstve, Samaritánka sa stala ohlasovateľ kou… Stačilo stretnúť sa s Ježišom…

Nie vždy sa to však podarí, ako sa má. Počuli sme to v dnešnom evanjeliu. Mládenec, ktorý prišiel za Ježišom, bol dobrý. Snažil sa žiť podľa Božieho zákona. A robil to úprimne. A keď zisťuje, e sa dá ešte čosi viac, lebo je tu Niekto mimoriadny, prichádza za Ježišom… A Ježiš sa neuspokojuje s tým, čo už dosiahol, čo už Bohu dal – a bolo toho určite oveľa viac, ako väčšina ľudí naokolo. On nechváli, neuspokojuje sa, len sa na mladíka s láskou pozrie a žiada viac – žiada všetko. Isto nie, aby ho o to pripravil, ale chce mu dať ešte viac… Mohla by to byť ideálna chvíľa milosti – ale nie je… Ostane pripútaný k tomu „svojmu“ a odchádza smutný…

Kde by sme sa v tomto príbehu mohli nájsť my? Chvíle milosti v našom živote… Niektoré sú také obrovské, mimoriadne, a nie je ich tak veľa… Ale tie menšie, no tiež veľmi dôležité – veď sú darom od Milujúceho, sú chvíľami, kedy si nás Boh láka bližšie, tie prichádzajú častejšie, aj denne. Veď je to chvíľa milosti, kedy v srdci pocítim, že by som sa mohol viac, alebo lepšie modliť, že by som sa mohol vyspovedať alebo častejšie chodiť na prijímanie, že by som mohol ísť a zmieriť sa s niekým, že by som mohol urobiť nejaký dobrý skutok… To zacítime…Či už pri nejakej kázni, alebo pri najrozličnejších iných príležitostiach, alebo len tak… Čo s tým ale v takýchto chvíľach robíme? Nesprávame sa ako bohatý mládenec z evanjelia: Nie, alebo teraz ešte nie, možno neskôr! Chvíľa milosti pre bohatého mládenca bola jedinečná, kto vie, či sa preňho ešte zopakovala… Ale on odišiel smutný…

Je dôležité využívať chvíle milosti v našom živote.  Nemusia sa zopakovať… Tie dobré túžby už nemusia prísť… Všimnite si, ako fungujeme: Citlivé a pestované svedomie sa ozýva v každom nebezpečenstve a pri každom hriechu. Ale keď ho človek nepočúva a hreší, svedomie postupne zatícha až úplne zmĺkne. A taký človek potom aj robí zlo, ale nemá s tým problém, obháji si to, jeho svedomie mu nič nevyčíta… A podobne je to aj s tými dobrými vnuknutiami vo chvíľach milosti… Ozývajú sa, ale keď na ne človek nereaguje, alebo ich odsúva na neskôr, tieto dobré túžby postupne blednú a zanikajú… Nie, že by nás Pán už nevolal, ale to človek otupel a stal sa na toto volanie hluchým.

Jeden milý príbeh hovorí o indiánskom mládencovi, ktorý bol na návšteve v New Yorku. Na jednej rušnej ulici na Manhattane sa odrazu zastaví a povie svojmu sprievodcovi: „Počuješ to? Tu kdesi je cvrček.“ „Ako môžeš v takomto chaose a kriku počuť cvrčka?“ Mladý indián prišiel k jednému stĺpu, ukázal na zem a tam naozaj v tieni bol malý cvrček a sotva počuteľne cvrlikal. Indiánov priateľ začal mudrovať: „To vieš, vy čo žijete v prírode, máte sluch trénovanejší, počujete veci, ktoré my počuť nemôžeme, lebo máta citlivejšie uši.“

„Nie je to celkom tak“, povedal mladík a hodil na chodník medzi kráčajúci dav malú mincu. Po jej zacinkaní o chodník sa po nej spontánne obzrelo niekoľko okoloidúcich. Indián vysvetľoval: „Minca isto nebola hlasnejšia, ako cvrček. Človek však počuje to, na čom mu záleží.“

Nás Boh volá často a rozličnými spôsobmi. Niekedy nahlas, niekedy potichúčky. Ale vždy sú to mimoriadne momenty milosti a veľmi záleží na tom, či na volanie jeho lásky odpovieme. Či skončíme ako šťastní Ježišovi nasledovníci, alebo odídeme smutní ako mladík z evanjelia.

Snáď aj teraz nastala chvíľa milosti…