okt 072015
 

Toľko krát sa mi stáva, že poviem kázeň, na ktorej som si dal veľmi záležať, no reakcia neprichádza. Avšak inokedy mám dojem, že sa mi kázeň nepodarila, a predsa niekto príde na jej základe požiadať o spoveď, že ho to tak oslovilo, že chce zmeniť život. Čím to je? Sú veci, zdanlivo tak bežné: kázne, udalosti, stretnutia, zážitky, ktoré nás väčšinou nezasiahnu moc hlboko, niekedy však zasiahnu a nečakane idú až na dno našej duše a menia náš život. Sám si pamätám niektoré také kázne z môjho detstva a mladosti – a pamätám si ich dosť detailne, dokonca i farbu  hlasu kazateľa. Takéto oslovenia, to sú mimoriadne chvíle, akési chvíle milosti…

Evanjelium ich je plné… Po stretnutí s Ježišom Mária Magdaléna už nehrešila, mýtnik Matúš našiel novú kariéru v Božom kráľovstve, Samaritánka sa stala ohlasovateľ kou… Stačilo stretnúť sa s Ježišom…

Nie vždy sa to však podarí, ako sa má. Počuli sme to v dnešnom evanjeliu. Mládenec, ktorý prišiel za Ježišom, bol dobrý. Snažil sa žiť podľa Božieho zákona. A robil to úprimne. A keď zisťuje, e sa dá ešte čosi viac, lebo je tu Niekto mimoriadny, prichádza za Ježišom… A Ježiš sa neuspokojuje s tým, čo už dosiahol, čo už Bohu dal – a bolo toho určite oveľa viac, ako väčšina ľudí naokolo. On nechváli, neuspokojuje sa, len sa na mladíka s láskou pozrie a žiada viac – žiada všetko. Isto nie, aby ho o to pripravil, ale chce mu dať ešte viac… Mohla by to byť ideálna chvíľa milosti – ale nie je… Ostane pripútaný k tomu „svojmu“ a odchádza smutný…

Kde by sme sa v tomto príbehu mohli nájsť my? Chvíle milosti v našom živote… Niektoré sú také obrovské, mimoriadne, a nie je ich tak veľa… Ale tie menšie, no tiež veľmi dôležité – veď sú darom od Milujúceho, sú chvíľami, kedy si nás Boh láka bližšie, tie prichádzajú častejšie, aj denne. Veď je to chvíľa milosti, kedy v srdci pocítim, že by som sa mohol viac, alebo lepšie modliť, že by som sa mohol vyspovedať alebo častejšie chodiť na prijímanie, že by som mohol ísť a zmieriť sa s niekým, že by som mohol urobiť nejaký dobrý skutok… To zacítime…Či už pri nejakej kázni, alebo pri najrozličnejších iných príležitostiach, alebo len tak… Čo s tým ale v takýchto chvíľach robíme? Nesprávame sa ako bohatý mládenec z evanjelia: Nie, alebo teraz ešte nie, možno neskôr! Chvíľa milosti pre bohatého mládenca bola jedinečná, kto vie, či sa preňho ešte zopakovala… Ale on odišiel smutný…

Je dôležité využívať chvíle milosti v našom živote.  Nemusia sa zopakovať… Tie dobré túžby už nemusia prísť… Všimnite si, ako fungujeme: Citlivé a pestované svedomie sa ozýva v každom nebezpečenstve a pri každom hriechu. Ale keď ho človek nepočúva a hreší, svedomie postupne zatícha až úplne zmĺkne. A taký človek potom aj robí zlo, ale nemá s tým problém, obháji si to, jeho svedomie mu nič nevyčíta… A podobne je to aj s tými dobrými vnuknutiami vo chvíľach milosti… Ozývajú sa, ale keď na ne človek nereaguje, alebo ich odsúva na neskôr, tieto dobré túžby postupne blednú a zanikajú… Nie, že by nás Pán už nevolal, ale to človek otupel a stal sa na toto volanie hluchým.

Jeden milý príbeh hovorí o indiánskom mládencovi, ktorý bol na návšteve v New Yorku. Na jednej rušnej ulici na Manhattane sa odrazu zastaví a povie svojmu sprievodcovi: „Počuješ to? Tu kdesi je cvrček.“ „Ako môžeš v takomto chaose a kriku počuť cvrčka?“ Mladý indián prišiel k jednému stĺpu, ukázal na zem a tam naozaj v tieni bol malý cvrček a sotva počuteľne cvrlikal. Indiánov priateľ začal mudrovať: „To vieš, vy čo žijete v prírode, máte sluch trénovanejší, počujete veci, ktoré my počuť nemôžeme, lebo máta citlivejšie uši.“

„Nie je to celkom tak“, povedal mladík a hodil na chodník medzi kráčajúci dav malú mincu. Po jej zacinkaní o chodník sa po nej spontánne obzrelo niekoľko okoloidúcich. Indián vysvetľoval: „Minca isto nebola hlasnejšia, ako cvrček. Človek však počuje to, na čom mu záleží.“

Nás Boh volá často a rozličnými spôsobmi. Niekedy nahlas, niekedy potichúčky. Ale vždy sú to mimoriadne momenty milosti a veľmi záleží na tom, či na volanie jeho lásky odpovieme. Či skončíme ako šťastní Ježišovi nasledovníci, alebo odídeme smutní ako mladík z evanjelia.

Snáď aj teraz nastala chvíľa milosti…