sep 142016
 

Liturgické texty
Audio homília

Bolo to pred siedmimi dňami a 9 hodinami, cestoval som autom z Českých Budejovíc, keď som o druhej ráno na rádiu Slovensko prvýkrát zachytil tú mrazivú správu. Ešte nehovorili ani o páde, len o zmiznutí záchranárskeho vrtuľníka v katastri obce Strelníky. Ráno už hlásili, že padol na severnej strane Poľany, v Bukovine nad Šajbou, ako sa Strelníky ľudovo volajú.

Hneď som si spomenul na vlaňajšie leto. 17. júla podvečer padol v Slovenskom raji vrtuľník tej istej spoločnosti. Bol v ňom aj kamarát Dušan, ktorý ma ako horský vodca pár týždňov predtým vyviedol na Vysokú.

V ostatnú nedeľu sme v Handlovej a v Prievidzi na baníckych omšiach spomínali ďalšiu tragédiu. Z 10. augusta 2009, kedy v bani Handlová zahynulo 9 baníkov a 11 záchranárov.

 Osud týchto záchranných tímov mi pripomenul inú tragédiu. Odohrala sa 14. nisana roku 30 v Jeruzaleme. Aj vtedy vyhasol život záchranára, Záchrancu ľudstva, Ježiša Krista. Voláme ho Vykupiteľ, či Spasiteľ. Ale profesor Vrablec často hovoril, že oveľa lepší, výstižnejší termín je Záchranca.

V dnešný sviatok by som sa s vami chcel zamyslieť nad tým, či tento záchranca konal samostatne, alebo spolu s nejakým záchranným tímom…

Obidve alternatívy sú totiž pri záchranných akciách bežné. Aj keď dnes vďaka úzkej špecializácii väčšinou pracujeme tímovo, pri niektorých delikátnych akciách sa vec musí zveriť len jednému človekovi. Pričom nemyslím na Jamesa Bonda.

Záchranná akcia vyslobodenia ľudstva pred večnou smrťou, ktorej hovoríme aj Kristovo vykupiteľské dielo, mala dlhodobú prípravu, projektovanie. Jej prvý náznak sledujeme už v protoevanjeliu, v prísľube nápravy stavu, ktorý nasleduje po prvom hriechu. Spomína pošliapanie hlavy hadovi, ktorý symbolizoval najväčšieho nepriateľa ľudstva, zlého ducha. Následne vnímame prorokov, ktorí píšu o mesiášskych časoch. Najviac Izaiáš, ktorého piesne o Pánovom služobníkovi takmer detailne opísali Ježišovo utrpenie. No a posledný prorok, Ján Krstiteľ Ježiša predstavuje ako Božieho Baránka, ktorý sníme hriechy sveta. Teda nás očistí, urobí spravodlivými pred Bohom, čo je hlavné ovocie Ježišovej obety života.

Ešte pred ním však iný prorok, Simeon, pri obetovaní malého Ježiša v chráme spomína i človeka, ktorý bolestivú záchranu ľudstva bude prežívať s ním: „Tvoju vlastnú dušu prenikne meč“. Tieto slová sú adresované tej, ktorá podľa mňa bola jedinou členkou Ježišovho záchranného tímu. V tomto smere by jej mohol patriť titul Spoluvykupiteľka, o ktorom sa dnes v Cirkvi hodne diskutuje. Aj keď mne osobne viac imponuje slovo záchranárka, členka tímu, čo však nie sú teologické termíny.

Záchranca ľudstva, Bohočlovek Ježiš Kristus síce budoval svoj tím, ktorého základom boli Dvanásti apoštoli. Ale to bol projektový tím nového náboženstva. Nie záchranný tím. Veď nikto z nich nepochopil, že ukrižovanie bola záchrana ľudstva! Krásne to ilustrujú tzv. Emauzskí učeníci. Sklamaní z tragédie na Golgote, z Ježišovho ukrižovania, hovoria: „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo…“ Vôbec nepochopili, že sa to naozaj stalo! Že jeho smrť na kríži bola obetou za hriechy ľudstva. Že on vykúpil Izrael a nielen Izrael, všetkých ľudí! I preto potrebovali zmŕtvychvstanie, ktoré potvrdilo, že ten, ktorý onoho 14. nisana roku 30 zomrel na Kalvárii, bol naozaj Boží Syn!

Jediná Mária ho nepotrebovala. Však evanjeliá ani nespomínajú, žeby sa jej bol zjavil. Ona totiž už tam, na Krížovej ceste, i na Golgote vedela, že toto nie je prehra, že to je plnenie Božieho plánu spásy. Jediná zo všetkých chápala, že toto je Hodina, kvôli ktorej sa stal človekom, že toto je najväčšia záchranná akcia v dejinách ľudstva.

A práve toto prijatie, pochopenie o čo ide, ju robí spomínanou členkou tímu. Veď tím je o tom, že robíme spolu jednu akciu. To nie je o veľkosti utrpenia, ani o ľudskej blízkosti matky. Táto matka musela dozrieť v „učeníčku“, ktorá pochopila, že viac než pokrvná blízkosť je chápanie a plnenie Božej vôle. Možno aj preto jej Ježiš z kríža nehovorí mama, ale žena…

Na druhej strane na to mala zo všetkých najlepšie predpoklady. Však ovocie tohto vykupiteľského diela jej osobne bolo dané už dopredu, pri jej počatí. Len vďaka tomu mohla prísť na svet ako nepoškvrnená žiadnym hriechom. Pričom tieto predpoklady perfektne, aj keď nie bez vnútorného zápasu, zúročila.

Myslím, že práve ono chápanie Ježišovho vykupiteľského diela je jeden zo základných odkazov, ktoré nám Mária, členka záchranného tímu dnes môže dať. To nie je len o spolucítení v zmysle „ktože by s ňou nezaplakal“. Nie je to len o mariánskych modlitbách. To je o chuti chápať Ježiša, stať sa skutočným učeníkom, učeníčkou. Lebo vtedy sa síce po akcii, ale predsa hlásime do Kristovho záchranného tímu.

A ak to je o bolesti, či utrpení, tak potom s vierou, či za vieru v Ježiša Krista, ako to pochopil apoštol Peter. Tak sme to počuli v dnešnom druhom čítaní:

Paradoxom je, že „členmi“ Ježišovho záchranného tímu sa okrem cesty učeníctva môžeme stať práve tým utrpením, ktoré tak jednoznačne odmietame. Ako nevinní! Naša častá otázka – začo tak, či toľko trpím – nás diskvalifikuje!

Byť záchranárom je krásne, ale súčasne veľmi náročné a často i nebezpečné. Napriek tomu sme k tomuto povolaniu – zachraňovať ľudí z najťažšieho pádu do hriechu – dnes znovu pozvaní. Veď Mária, prvá členka tímu je náš prototyp, vzor. Ale tiež Pomocnica, ktorá nám rada ukáže, ako na to. Skúsme ju dnes osloviť práve v tomto zmysle.

rescue