dec 072017
 

V utorok som sa v Bratislave, na hrade, zúčastnil otvorenia výstavy o majstrovi Pavlovi z Levoče. Bol som pozvaný, lebo výstava sa nesie v duchu historického kontextu a sú na nej prezentované aj iné sakrálne diela z tej doby, medzi nimi aj naša Prievidzská gotická monštrancia. Viete o akú dobu sa jedná a aké má majster Pavol tohto roku výročie?

Okrúhle – je tomu 500 rokov, ako ukončil práce na svojom najznámejšom a najväčšom diele – hlavnom oltári kostola sv. Jakuba v Levoči. Na oltári Panny Márie a sv. Jakuba pracoval s rôznou intenzitou pravdepodobne 10 rokov. Samozrejme nie sám. Spolu so svojimi spolupracovníkmi však vytvoril najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete!

Poďme však k samotnému majstrovi Pavlovi – viete kedy a kde sa narodil? Nevedia to ani odborníci. Vieme len že do Levoče prišiel po roku 1500. Pravdepodobne už mal po tridsiatke. Zomrel okolo roku 1540, tiež nevieme presne kedy. Aj o autorstve spomínaného fantastického diela vieme len z epitafu, v ktorom o ňom ako o zhotoviteľovi oltára píše manžel jeho vnučky v nasledujúcom storočí. A pritom aký talent a aký umelecký výkon…

Napriek svojej šikovnosti a obrovskému dielu sa sám nepovažoval za výtvarného umelca. Bol len vedúci remeselnej rezbárskej dielne. Kvalitu tohto geniálneho umelca však dnes obdivuje celý svet.

Prečo to spomínam práve dnes, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie? Vôbec nie preto, že oltár je zasvätený okrem apoštola aj Božej matke, ktorej socha je na ňom centrálne umiestnená. V ostatných dňoch skôr uvažujem o úžasnej podobnosti jeho životnej cesty, či osudu s osudom Ježišovej a našej matky.

Vo svojej dobe to vôbec nebola slávna žena. Žila v kruhu svojej rodiny v Nazarete a po Kristovom vykupiteľskom diele v kruhu jeho učeníkov a prívržencov. Určite tam požívala ako Majstrova mama patričnú úctu, ale kto ju vnímal ako Bohorodičku, Božiu matku? Tento titul jej cirkev dala až v 5. storočí. Jej nepoškvrnené počatie bolo prijaté za článok viery až v roku 1854 a nanebovzatie v polovici minulého storočia. Aj keď všetky tieto veci, vlastne celá cirkevná náuka o nej, vychádza z biblických textov, v skutočnosti ich je veľmi málo.

Preto mi Panna Mária mi pripadá ako umelec, ktorý sa vo svojej skromnosti nepovažoval za umelca. A svedčí o ňom hlavne jeho dielo. Čo je však dielo Márie? Predsa jej syn!

Náš Vykupiteľ a Pán. Aj preto väčšina jej titulov, ba vlastne celá úcta voči nej vychádza z miery poznania jej Syna. Zo vzťahu k nemu. Z viery v neho.

Pravda viery o jej Nepoškvrnenom počatí, ktorú si dnes pripomíname, nám hovorí o jej predpokladoch k vytvoreniu tohto diela. O talente, ktorý jej Boh dal. O harmónii a kráse jej ducha, ktorý nebol znečistený, poškvrnený hriechom. Takýto človek mal na svet priviesť najkrajšieho, najdokonalejšieho syna človeka, ktorý je aj synom Boha. Mal a priviedol. Mária využila to čo dostala. Ukázalo sa to nielen pri anjelovom zvestovaní, ale aj pri mnohých ďalších udalostiach. Najviac však na tom, aký bol Boží, ale aj jej syn. Cez neho, na ňom vidíme, ako ho vychovávala, čo mu vštepovala, k akej láske ho viedla. Ježišov obraz, ktorý vidíme v evanjeliách, „kreslila“ aj ona.

My to berieme ako samozrejmosť, ale nemuselo to tak byť. Poznáme to z ľudského života, ba neraz z vlastnej skúsenosti. Koľko talentov sme premrhali, koľko darov nevyužili, ba dokonca zneužili…

Majster Pavol mal tri deti. Dve dcéry a syna Lukáša. Predpokladáme, že prirodzene zdedil umelecký talent i šikovné ruky. Avšak v noci 18. júna 1537 spolu s iným mladým mužom na Levočskom námestí napadli nič netušiaceho mladého sluhu z Krakova a zabili ho. Následne z mesta ušli. Viac o ňom nevieme. Mohol to byť majster Lukáš a stal sa vrah Lukáš.

Verím, že dnešný sviatok nás osobne bude inšpirovať, aby sme podľa vzoru svojej Matky čo najlepšie využili to, čo sme od Boha dostali. Svoje talenty, schopnosti. Že chceme a budeme zo seba tvoriť krásnych, harmonických ľudí, ktorí budú pre iných obohatením a povzbudením. A že to budeme robiť skromne, v pokore, nie preto aby nás niekto chválil. Nech nás chváli naše dielo. To, čo po sebe zanecháme.

Je tu však ešte väčší cieľ. Stretnúť svoju Matku a možno aj majstra Pavla v omnoho väčšej kráse, než ju zobrazuje Levočský oltár.