Komentáre a vysvetlenia k liturgii....

Termíny: požehnať, posvätiť, konsekrovať, vysvätiť

Ján Dubina
       Termíny požehnať, posvätiť, konsekrovať a vysvätiť sa občas nepoužívajú správne, ba dokonca sa navzájom zamieňajú, akoby boli rovnocenné. Je to zrejme spôsobené používaním starej terminológie, ktorá bola bežná do Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965). Ako teda rozlišovať medzi pojmami konsekrovať, posvätiť, požehnať a vysvätiť?
        Termíny konsekrácia, konsekrovať (lat. consecratio), teda zasvätiť niečo Bohu, sú dnes vyhradené najmä osobám, čo sa pokladá za teologicky správnejšie. Iba jedna liturgická kniha obsahuje v názve termín consecratio, a to je Obrad zasvätenia panien (Ordo consecrationis virginum). Panna sa týmto obradom zasväcuje (konsekruje) Bohu a stáva sa posvätnou osobou. Okrem panien sa termín konsekrácia týka tiež označenia vysviacky biskupa, ktorá sa nazýva aj biskupskou konsekráciou.
Podľa tradície sa termín konsekrovať používa aj na označenie premenenia podstaty chleba a vína na podstatu tela a krvi Krista, a teda Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie. Ako poslednú vec treba uviesť použitie termínu konsekrácia v spojitosti s krizmou, olejom, ktorý biskup konsekruje na Zelený štvrtok.
        Termíny požehnanie, požehnať (lat. benedictio) odkazujú na viditeľné znaky, ktorými sa vyjadruje a uskutočňuje posväcovanie ľudí v Kristovi a oslava Boha. Požehnania udeľujú Božie dobrodenia a majú na zreteli najmä Boha, ale aj ľudí, ktorých Boh svojou prozreteľnosťou riadi a chráni. Vzťahujú sa však aj na stvorené veci – ich množstvom a rozmanitosťou totiž Boh človeka požehnáva. Preto sa termín požehnať vzťahuje na osoby, budovy, činnosti veriacich, predmety a zariadenia v kostole, predmety ľudovej nábožnosti atď.
        Označenia posviacka, posvätenie, posvätiť (lat. dedicatio) sú vyhradené iba kostolu a oltáru. Práve tu nastala zmena po Druhom vatikánskom koncile, keď sa viac s kostolom a oltárom neviaže už pojem konsekrácia, ale posvätenie. Aj v tomto prípade, ako pri požehnaní, sa daná vec či miesto stáva posvätným, no rozdiel je v tom, že posvätenie udeľuje predmetu charakter väčšej stability (trvalého určenia na Boží kult), keďže sa spája aj s pomazaním krizmou. Tiež treba poznamenať, že posvätenie vykonáva biskup (iba ak si to vyžadujú celkom mimoriadne okolnosti, môže túto úlohu zveriť osobitne splnomocnenému kňazovi) na rozdiel od požehnaní, ktoré môže vykonať každý kňaz. Správne je teda spojenie posviacka oltára (a nie konsekrácia obetného stola).
        A na záver nám zostali pojmy vysviacka, vysvätiť (lat. ordinatio), ktoré sú spojené výlučne s vysluhovaním sviatosti posvätného stavu, čiže týkajú sa biskupa, kňaza a diakona.
        V krátkosti teda môžeme zhrnúť pojmy takto:
– konsekrácia – panien, biskupa, chleba a vína, krizmy;
– posviacka – kostola a oltára;
– požehnanie – ostatných osôb a vecí;
– vysviacka – biskupa, kňaza a diakona.




Tip: Prečítajte si staršie témy...