Liturgia

 
Pôvod slova liturgia

Slovo „liturgia“ v pôvodnom význame znamená „verejné dielo“, „službu v mene ľudu alebo v prospech ľudu“. V kresťanskej tradícií znamená, že Boží ľud sa zúčastňuje na „Božom diele“. Prostredníctvom liturgie Kristus, náš Vykupiteľ a Veľkňaz, pokračuje vo svojej Cirkvi, s ňou a skrze ňu v diele nášho vykúpenia.

V Novom zákone sa slovom „liturgia“ označuje nielen slávenie Božieho kultu, ale aj ohlasovanie evanjelia a činorodá láska. Vo všetkých týchto prípadoch ide o službu Bohu a ľuďom. Cirkev je pri liturgickom slávení služobnicou na obraz svojho Pána, jediného „Liturga“, lebo má účasť na jeho kňazstve, ktoré je prorocké (ohlasovanie slova) a kráľovské (služba lásky).

Čo je liturgia

Do liturgie patrí vysluhovanie sviatostí a liturgia hodín. Spomedzi siedmich sviatostí sa najčastejšie slávi sv. omša (Eucharistia) a sviatosť zmierenia (spoveď). Liturgia hodín (posvätné ofícium, breviár) je denná modlitba katolíckej Cirkvi latinského obradu (rímskokatolíci). Modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici. Nosnou časťou sú žalmy. Pozostáva z niekoľkých častí: Posvätné čítanie, Ranné chvály, Modlitba cez deň, Vešpery (večerné modlitby) a Kompletórium (modlitba pred spaním).

Kto slávi liturgiu

Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo veriacich, teda celá Cirkev. Liturgické slávenia nie sú súkromné slávenia, ale slávenia Cirkvi, ktorú tvorí Boží ľud pod vedením biskupov. Preto spoločné slávenie liturgie má prednosť pred individuálnym slávením. V slávení liturgie má každý svoj druh činnosti. „Všetky údy nekonajú tú istú činnosť“ (Rim 12,4). Niektorých povoláva Boh na osobitnú službu spoločenstvu. Títo služobníci sú vybratí a prijímajú sviatosť posvätného stavu, ktorou ich Duch Svätý robí schopnými konať v osobe samého Ježiša Krista, aby slúžili Božiemu ľudu. Keďže sviatosť Cirkvi sa plne prejavuje v Eucharistii, služba biskupa sa prejavuje predovšetkým v slávení Eucharistie (sv. omše) a v spoločenstve s ním aj služba kňazov a diakonov.

Liturgii teda predsedá vysvätený služobník – biskup alebo kňaz, prípadne diakon. Medzi ostatné liturgické služby patrí služba akolytu (mimoriadny rozdávateľ sv. prijímania), lektora (čítanie sv. Písma), miništranta (asistencia pri oltári), organistu, speváka žalmov, služba liturgického spevu. Každý má robiť to, čo mu podľa jeho služby patrí, nič viac, nič menej.

Kedy sa slávi liturgia

Liturgia sa slávi denne, predovšetkým však v nedeľu. Nedeľa ako deň Pánovho zmŕtvychvstania má osobitné postavenie. Je to deň zasvätený Pánovi. V tento deň má každý kresťan-katolík povinnosť zúčastniť sa na sv. omši. Celé slávenie sa deje v rámci tzv. liturgického (cirkevného) roka. Liturgický rok začína prvou adventnou nedeľou. Adventné obdobie trvá tri-štyri týždne. Po ňom nasleduje Vianočné obdobie, ktoré končí Nedeľou Krstu Pána Ježiša (je to nedeľa po sviatku Zjavenia Pána – Troch kráľov). Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou a trvá 40 dní (pôstne nedele sa do tohto počtu nerátajú). Veľkonočné obdobie začína Veľkonočnou nedeľou a končí Turícami (Zoslaním Ducha Svätého). Ostatné obdobie (medzi vianočným a pôstnym obdobím a po Turícach) sa nazýva Cezročné obdobie alebo Obdobie cez rok. Okrem toho si každý deň pripomíname sviatky Pána alebo svätých podľa oficiálneho Rímskeho martyrológia (zoznamu svätých). K tejto téme pozri stupne liturgických slávení.

Kde sa slávi liturgia

Takmer v každom meste či dedine sa nachádza budova, ktorej hovoríme chrám, kostol, či kaplnka. Je to miesto zasvätené výlučne Bohu. Tu sa deje liturgia, modlitba Cirkvi, tu sa vysluhujú sviatosti. Tu sa uchováva Najsvätejšia Sviatosť, teda Telo Pána Ježiša. Najdôležitejšie miesta v chráme sú svätostánok (bohostánok – úschova Najsvätejšej Sviatosti), oltár, sedes (sedadlo predsedajúceho), ambona (čítanie Božieho slova), krstiteľnica.