máj 092013
 

Milí priatelia, desať dní po sviatku Ježišovho nanebovstúpenia – oslavujeme zoslanie Ducha Svätého, Turíce. Ako to bolo v prvé Turíce vieme. Ježiš pred svojim nanebovstúpením hovoril svojim priateľom o ich budúcom poslaní, o tom, ako majú v celom svete o ňom svedčiť a robiť zo všetkých ľudí jeho učeníkov. Úloha ťažká, zdanlivo nesplniteľná pre túto hŕstku jednoduchých, nevzdelaných Izraelitov. Ale ich hneď upozorňuje, aby ostávali v meste a čakali, kým nebudú vyzbrojení mocou zhora, Duchom Svätým.

V deň Turíc Duch v sprievode viditeľných znamení prichádza a začína svoje obrovské dielo, ktoré trvá až dodnes a na ktorom máme mať aj my účasť. Učeníci vychádzajú spoza zamknutých dverí, hlásajú evanjelium, krstia, robia znamenia a zázraky.

Na Turice sa rodí Cirkev, ktorej dušou je Duch Svätý.

Duch Svätý je ten, ktorý posväcuje a vedie Cirkev Božiu ako celok a aj jej jednotlivých členov. Čo je v Cirkvi dobré, všetko pochádza od Božieho Ducha.

Dary Ducha sú rôzne a mali by sme po nich túžiť. Sú i celkom mimoriadne dary, spojené so zázrakmi, sú však aj také bežnejšie, skoro nenápadné, ktoré však v nás prinášajú ovocie kvalitného života.

Sv. Pavol v liste Galaťanom píše o ovocí Ducha, ktorým je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Zo všetkých týchto vzácnych a hodnotných darov Ducha Svätého najdôležitejšia je láska. Sv. Pavol v 1. liste Korinťanom vysvetľuje: „Keby som hovoril jazykmi ľudskými i anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“

Nie je nič dôležitejšie, ako láska. Bez nej sme pred Pánom ničím, hoci by sme si u ľudí aj vyslúžili všelijaké uznania. A z toho sa raz aj budeme každý za seba zodpovedať, či sme milovali Boha nadovšetko a blížneho, ako seba samého.

Milí priatelia, chcel by som vás pozvať, aby každý z nás teraz pozrel do svojho vnútra a prehodnotil, ako na tom s láskou je. Možno máte tiež takú skúsenosť, ako mnohí iní, že – hoci to znie paradoxne – niekedy sa stáva najťažším milovať práve našich najdrahších, najbližších, ľudí, s ktorými žijeme, s ktorými trávime najviac času. Práve pri nich niekedy strácame trpezlivosť a vytrvalosť a dovoľujeme si správanie, ktoré by sme si voči cudzím asi nikdy nedovolili.

Existuje jeden zaujímavý spôsob, ako preveriť stav našej lásky. Skús sa zamyslieť, čo v tebe vyvolávajú chyby tvojich blížnych. Nie nejaké abstraktné chyby niekoho vzdialeného, ale celkom konkrétne, reálne chyby ľudí, ktorí sú ti blízki. Chyby, ktorých následky musíš na vlastnej koži znášať. Ak ťa tieto chyby moc zraňujú, ak ťa rozčuľujú, ak je to stále horšie a ty si myslíš, že už to možno viac ani neznesieš, nehľadaj príčinu v tom druhom, ale vedz, že chyba je v tvojom vnútri, že tvoje srdce málo miluje, že tvoja láska je chorá a možno už aj odumrela. Jedno príslovie hovorí: „Láska je slepá.“ A je to veľká pravda. Láska pozerá hlavne na dobro toho druhého a to menej dobré – slabosti a chyby, ktoré nutne má každý jeden človek – to dokáže láska prehliadnuť. Skúste po uši zaľúbenému mladému človeku hovoriť o chybách jeho milého alebo milej. Buď ich vôbec neprizná: „To nie je pravda. On nie je taký.“ Alebo ich aj prizná, ale dokáže sa nad ne povzniesť: „Dobre, je to pravda. Ale my to spoločne zvládneme. V mene našej spoločnej lásky to prekonáme.“

Milí priatelia. Sme povolaní k láske. Ale máme milovať človeka, človeka konkrétneho, reálneho, človeka ako osobu, nielen to dobré na tom druhom.

Každý jeden má svoje chyby, nedostatky. Bez toho to nejde. Odpovedz si na otázku, čo v tebe vyvolávajú chyby tvojich blízkych. Podľa odpovede na túto otázku zistíš, ako na tom tvoja láska je. Či ešte nezačala strácať tú sympatickú slepotu…

Milí bratia a sestry v Kristovi, keď dnes na turíčnu nedeľu znovu intenzívnejšie prosíme o dary Ducha Svätého, prosme hlavne o ten dar najdôležitejší, prosme o dar lásky. Nech pravá láska prenikne naše rodiny, náš národ, náš svet.

Prajem vám všetkým požehnané Turíce.