máj 022015
 

Predstavme si, že by sa objavila v médiách správa o tom, ako sa smutne známy šéf tých, čo prenasledujú kresťanov, Al-Bagdadi, stal kresťanom a začal ohlasovať Krista. Ba dokonca, že prišiel do Ríma. Bláznivé? Áno a poriadne. Nemožné? Hm; čosi podobné sa už stalo a rozpráva nám o tom dnešné prvé čítanie:

„Keď Šavol prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom.

Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene.

A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene. Rozprával a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabiť. Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu.

A Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.“                                            Sk 13,44-52

Šavol prenasledoval kresťanov kedysi dávno s rovnakou vervou ako to robia prenasledovatelia dnes. A keď ho Ježiš stretol na ceste do Damašku (nie teda vo veľmi vzdialenom regióne dnešnému prenasledovaniu) Šavol prežil vnútornú premenu, ktorú neskôr podčiarkol aj novým menom. Zažil tiež veľa nedôvery, strachu a pochopiteľnej opatrnosti či ľudskej rezervovanosti zo strany tých, ku ktorým sa teraz hlásil hoci ich pred nedávnom ničil. Po krátkom čase pôsobenia v Damašku, odkiaľ musí ujsť pretože ho chcú zabiť prichádza do Jeruzalema. A aj tu sa ho všetci boja. Všetci, až na jedného; a ten sa volal Barnabáš. Tento Cyperčan to riskol a Šavla sa ujal. Zaručil sa zaňho. Priviedol ho ku apoštolom a predstavil im jeho príbeh. Vydal o ňom svedectvo. Určite to na začiatku boli vo veľkej miere len slová (meno Barnabáš sa prekladá ako syn útechy, možno Barnabáš naozaj mal dar slova, ktorým dokázal premáhať strach a nedôveru). Ale to, že sa Šavla ujal malo pokračovanie v tom, že Šavol mohol začať s kresťanmi v Jeruzaleme žiť a ukázať, že jeho obrátenie nie je len o slovách ale o skutkoch. Biblicky by sme mohli povedať: o ovocí!

Ujať sa niekoho znamená preukázať mu starostlivosť vo chvíli, keď to potrebuje. Keď je na to odkázaný. Prichýliť niekoho, od ktorého každý pre nejaký dôvod bočí. Je to určite medzi nami ľuďmi časovo ohraničená záležitosť. (Odhliadnuc od Božej starostlivosti o nás, jeho deti. Boh sa nás ujíma veľmi často…Našťastie.) Šanca, aby človek mohol ukázať, že to, k čomu sa hlási je naozaj pravda. Že jeho konverzia je reálna, autentická. Šavol sa naozaj stal Pavlom. Nielen podľa mena, ale životom. A mohol to dokázať aj preto, že mu Barnabáš takúto šancu ponúkol. Nečudujem sa, že potom ohlasovali Krista dlhšiu dobu bok po boku na cestách vtedajšieho sveta. Ujímať sa niekoho bez toho, že by to smerovalo k praktickému životu, môže vyústiť často v naivitu a sklamanie dôvery, ktorej dnes nie je príliš na rozdávanie.

Opakom možnosti ujať sa niekoho môže byť napr. žiarlivosť, ktorá dokáže ľudí poštvať proti sebe. Pekne dnes o tom hovoril v kázni Marián Bublinec na púti na Starých Horách. Ním komentovaná skúsenosť Pavla a Barnabáša v Pizídskej Antiochii (zo sobotného prvého čítania) nám v plnej nahote ilustruje realitu toho, ako viera či náboženská skutočnosť môžu určite urobiť človeka lepším. Ale aj poriadne horším.

Kto je pre teba človekom, ktorý sa Ťa ujal? Poďakuj dnes za neho Bohu. Že Ti ho poslal do života. A že sa v tom kritickom období, kedy bolo ešte príliš veľa nejasného v tvojom živote, rozhodol zariskovať a veriť v Teba.

A koho si sa naposledy ujal Ty?

Boh nás sprevádza životom. Chce zostať v nás a pozýva nás zostať v Ňom. Neustále sa nás ujíma a dodáva nám odvahu ujímať sa druhých. Aj príbeh Al-Bagdadiho môžeme prenechať nejakej tajnej službe. Alebo v lepšom prípade diplomacii či v horšom armáde. Ja dnes pozývam k tomu bláznivému: ujať sa ho v modlitbe: aby aj on kdesi na svojich cestách, niekde uprostred dňa či noci, obklopený svojimi prívržencami narazil na Toho, ktorý sa chce ujať jeho. A možno to potom bude zase celkom iný príbeh.

                                                                                                                             Dominik Markoš, farár v Sliači