jún 092005
 

Na začiatok vám dám jednu otázku: Čo je v živote najdôležitejšie? Bez čoho by sme si nevedeli život predstaviť? Skúsme si teraz v duchu vymenovať veci, ktoré majú veľkú váhu v našom živote. Dôležité je mať kde bývať. Ďalej mať zamestnanie. Mať auto. A všeličo iné. Vedeli by sme menovať hádam aj viac vecí, ktoré majú pre nás veľký význam. Som si istý, že by sa tam objavilo veľa vecí. Ale objavilo by sa tam aj slovo „láska“, „dobré vzťahy“ a podobne? Môžeš mať peňazí koľkokoľvek, ale čo z toho, keď niet lásky medzi nami? Ako dosiahnuť, aby sme mali usporiadané rodinné vzťahy?

Zaznelo k nám práve slovo o láske. V prvom čítaní z knihy proroka Ozeáša sme počuli, ako Boh hovorí „Lásku chcem a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.“

Do kontrastu sa dostáva láska a obeta židovského národa, poznávanie Boha a kult. Izraeliti mali svoje predpisy, ako prinášať tú obetu, čo si zadovážiť, čo pri tom robiť. To sa aj snažili plniť. Každý sa snažil zabezpečiť si toľko prostriedkov, aby mohol priniesť obetu. Bolo to veľmi chvályhodné. Boh ich však napomína, že nie je dôležité len to zachovanie predpisov a tá matéria na obetu – to zviera a ostatné pomôcky, ale že najdôležitejší je vzťah, láska. Môžem sa finančne zabezpečiť, aby som mal pokojný život, môžem mať auto, byt a všetko ostatné. To si vieme zabezpečiť. Dosiahnuť dobré vzťahy medzi nami by sme mali vedieť tiež. Prorok Ozeáš hovorí o láske k Bohu a zároveň o poznaní Boha. A myslím, že práve tu je kľúč k budovaniu dobrých vzťahov a lásky medzi nami.

V bežnom živote používame slovné spojenie „poznám ho z videnia“. O človeku nevieme viac, len to, ako vyzerá. Niekoho zase poznáme aj podľa mena. O inom vieme aj to, kde býva. U niektorých ľudí poznáme aj rodinné pomery, no a sú aj takí, ktorí sú nám veľmi blízki. Niekedy dokonca vieme odhadnúť, ako bude ten človek reagovať v danej situácii – natoľko ho poznáme. Sú teda rôzne stupne poznania. A zaiste mi dáte za pravdu, že lepší vzťah je tam, kde sa lepšie poznáme. Ak sa poznáme len z videnia, tam nie je nejaký vzťah. Ale ak ide o môjho priateľa, poznám ho veľmi dobre, ba viem odhadnúť aj jeho reakcie. Podľa stupňa poznania závisí dobrý vzťah, láska.

V istom žalme sa píše: „Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.“ V človeku sa toho skrýva veľmi veľa, teda nikdy nemôžeme povedať, že niekoho poznáme na 100%. Ani seba samého. Len Boh nás pozná veľmi dobre, lepšie ako my sami seba. Preto máme stále čo spoznávať navzájom. A to sa deje komunikáciou, rozprávaním. Dnes nás teda Božie slovo povzbudzuje do vzájomného zdieľania sa, rozprávania o sebe, o svojich zážitkoch, pocitoch. Ak by sme to dokázali v našich rodinách, určite by sa viacej vecí vysvetlilo, ozrejmilo, pochopilo a bolo by menej napätia medzi nami. Rozprávať o sebe a počúvať iného je veľmi cenná devíza na celý život.

Spomínam si na jednu udalosť, ktorú opisuje John Powell, americký psychológ a kňaz, vo svojej knihe „Kto prvý hodí kameňom“. Zvyknem to hovoriť pri sobáši snúbencom. spomína, že sa na jednej konferencii stretol s mužom, ktorý bol už 40 rokov ženatý. Tento muž sa veľmi tešil na svoju ženu, ktorá mala prísť v stredu za ním. Keď prišla, hrdo vystúpil na pódium, objal ju a predstavil: „To je moja žena Marta.“ John Powell si vtedy sám pre seba zamrmlal: „Láska funguje.“ Kolega to potom vysvetlil – keď sa brali, navzájom si sľúbili niektoré veci, medzi iným aj to, že do 48 hodín si povedia o svojich pocitoch, o tom, čo prežili. Tomuto záväzku pripisoval to, že sa nerozišli, ba naopak, že sa majú stále radšej.

V tomto teda tkvie tajomstvo lásky a dobrých vzťahov. Dôležitá je obeta, dôležitejší je vzťah. Dôležité je mať strechu nad hlavou, dôležitejšie je mať domov, preniknutý láskou. Stretávať sa, rozprávať sa, počúvať sa, poznávať sa, pochopiť sa. Čím častejšie. Každý deň. Aby láska fungovala. Amen.