dec 142008
 

Dnešná doba nepotrebuje učiteľov, ale svedkov. A učiteľov potrebuje iba vtedy ak sú zároveň aj svedkami. Táto myšlienka božieho sluhu Pavla VI. je už dnes až notoricky známa. Slovo svedok a nutnosť vydávať svedectvo sa už tak často spomína v príhovoroch a homíliách, že sa už stalo –  nebojme sa to povedať – frázou. Všetci sa zhodujeme v tom, že svedectvo je nevyhnutné. Nikto to nepopiera. Potrebný je však ďalší krok a tým je otázka: kto je to vlastne svedok? Odpoveď by nám mohlo dať Božie slovo tretej adventnej nedele: Svedok je ten, ktorý vie hovoriť sám o sebe. A vie o sebe hovoriť pravdivo.

Ján prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. A toto je  Jánovo svedectvo: keď sa ho Židia pýtali „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel… Zaujímavé je, že ľudia sa ho nepýtali napríklad: akú filozofiu hlásaš?, alebo aké nové idei si nám priniesol? Pýtali sa ho: kto si ty? A pýtali sa ho: čo hovoríš sám o sebe? Jánovo svedectvo teda spočívalo v tom, že hovoril sám o sebe a hovoril pravdivo. Je veľmi dôležité uvedomiť si túto pravdu zvlášť v dnešnej dobe, keď už aj slovo svedok  podľahlo inflácií a používa sa už kde kade bez toho, aby sme si uvedomili čo to vlastne obnáša. Náš omyl spočíva často v tom, že považujeme za svedka toho, kto vie o Kristovi pekne hovoriť, kto o ňom prečítal veľa teologických kníh, kto pozná všetky  teologické teórie a hypotézy od tých možných až po tie absurdné. Pozná ich a hovorí o nich často iba preto, aby sa skrýval v ich húštinách ako nahý Adam pred Bohom v rajskej záhrade. Pozná ich a hovorí o Bohu len preto, aby sa nemusel stretnúť s ním. Ale to nie je svedok. A ľudia na to nie sú zvedaví.  Oni nám kladú otázku: Kto si ty? Čo hovoríš sám o sebe? A hlavne: čo hovoríš o svojom vzťahu ku Kristovi. Čo Kristus znamená pre teba osobne? Čo si s ním ty zažil. Nehovor nám o tom čo si o ňom čítal a čo si o ňom počul. Povedz nám, čo si počul od neho…Tu začína svedectvo, keď človek ide na trh so svojou vlastnou kožou.

Ťažko nájsť krajší obraz na vyjadrenie toho kto je to svedok ako napísal Martin Buber: Môj dedo bol chromý, no vedel nádherne rozprávať. Raz sme k nemu prišli a prosili sme ho, aby nám porozprával nejaký príbeh zo života svojho učiteľ. A tak sa pustil do rozprávania o tom, ako sa svätý Baalschem modlil. Keď sa modlil mal obrovskú radosť. Skákal a tancoval. Dedo začal spomínať. Rozprával a rozprával a tak sa vžil do svojho rozprávania, že čo rozprával musel aj ukazovať. Postavil sa na chromé nohy a zrazu začal skákať a tancovať ako jeho učiteľ. A tak po pol hodine rozprávania bol uzdravený…

Svedčiť to neznamená iba hovoriť o svojom Učiteľovi. Svedčiť to znamená hovoriť o sebe o svojom vzťahu k nemu a o tom ako mi pomáha. A zakončime tak ako sme začali: Ľudia dnes neveria učiteľom, ale svedkom. A učiteľom veria iba ak sú aj svedkami. A svedkom veria iba ak boli chromí a začali tancovať…