nov 212015
 

AI:   Tento týždeň sme mimo iného pracovali nad našimi farskými pozemkami a zodpovedná osoba bola veľmi spokojná, že našla poznámky, ktoré pri číslach parciel robil istý človek pred 8. rokmi. Tak toto sú Dlhé zeme, toto Vlčie Kúty… Viete kde to je? Neviem – hovorím – nie som stadiaľto a niektoré miestne názvy ešte nepoznám.

KE:   Aj Ježiš Pilátovi, ako sme počuli v evanjeliu, hovorí, že jeho kráľovstvo nie je stadiaľto. Ba dokonca, že nie je z tohto sveta.

A Pilát, sa k nemu aj postavil tak, že nie je z tohto sveta, že mu nerozumie. Umýva si nad ním ruky a vydáva ho na smrť. Plní vôľu tých, ktorí sú stadiaľto, z Jeruzalema, zo štruktúr moci. Ktorí rozumejú tomuto svetu, sú tu doma.

Odkiaľ však je Ježišovo kráľovstvo? A existuje vôbec? Nebol Ježiš len naivný rojko, ktorý si myslel že stačí byť verný pravde? Pričom moc väčšinou nie je o pravde. Aspoň takú máme skúsenosť…

DI:   Odpovede na tieto otázky nám aspoň sčasti ponúkajú dnešné čítania Božieho slova. Treba ich však samozrejme hľadať aj v iných biblických textoch. A tiež v náuke Cirkvi, ale aj v zdravom rozume, v uvažovaní. Skúsme sa nad problematikou aspoň trochu zamyslieť:

  1. Ježiš Kristus je 2. Božská osoba, Boh – Syn, ktorý sa stal človekom. Ako Boh je pôvodcom a pánom, iným slovom kráľom, všetkého čo existuje. Celého vesmíru, presnejšie celého univerza. Ako hovorí nicejsko – carihradské vyznanie viery – sveta viditeľného i neviditeľného. Nakoľko splynutie ľudskej prirodzenosti s božskou sa deje v jednej osobe, táto vláda mu patrí i ako človekovi. Túto skutočnosť naznačuje Danielovo proroctvo, ktoré sme počuli v prvom čítaní. Synovi človeka je odovzdaná vláda, ktorá nikdy nezanikne.
  2. Hmotnému svetu Boh vládne prostredníctvom zákonov, ktoré do hmoty vložil. Voláme ich prírodné. Mnohé z nich poznáme, a mnohé stále objavujeme. O tom sú prírodné vedy, poznávanie sveta.
  3. Okrem vecí, ktoré fungujú automaticky, prirodzene, stvoril i bytosti „na svoj obraz“, teda s pridanou hodnotou. Tou je nesmrteľná, duchovná duša. Ňou sa podobáme Bohu, ktorý je Duch a ona je nositeľkou najväčších odlišností medzi človekom a ostatným svetom: schopnosťou tvoriť, uvažovať a rozhodovať sa. Tieto veci – rozum, slobodná vôľa a kreativita – nás robia tak podobnými Stvoriteľovi, že nám ich necháva aj keď ich používame proti nemu a jeho zámerom.
  4. Aj ľuďom dal totiž Boh svoje zákony. Ak podľa nich žijú, prijímajú jeho vládu, sú v jeho kráľovstve. Ak nie, rešpektuje ich vôľu odísť. Situácia je podobná tomu, čo prežíva každý rodič. Vlastní dom a veci v ňom, ktoré fungujú podľa svojej prirodzenosti. Má však aj deti, ktorým dal najviac, ktoré mu prinášajú najviac radosti a osohu, ale ktoré sa môžu postaviť i proti nemu.
  5. A práve získanie detí, presvedčenie o tom, že ich má rád – čo je najväčšia pravda o ich vzťahu – je jeho najväčším úsilím. Podobne to je aj s Bohom – Otcom a jeho verným obrazom, teda Synom. Svojim vykupiteľským dielom, obetovaním svojho života Ježiš ukazuje aká obrovská je Božia láska k človeku. Je absolútna. To je pravda, ktorej prišiel vydať svedectvo, ako to povedal Pilátovi v dnešnom evanjeliu.
  6. Ježišovo, Božie kráľovstvo vo vzťahu k ľuďom je teda nielen vec vonkajšia, ale aj, a najmä, vnútorná. Nejde len o to, udržať poriadok a poslušnosť pretože na to mám, ale najmä vzbudiť lásku. Lebo my nie sme len stvorenia, len poddaní, obyvatelia … my sme Jeho deti! A teda máme na tomto kraľovaní svoj podiel – ak chceme a prijmeme. O tom všetkom hovoril Ján vo svojom Zjavení, ako sme počuli v druhom čítaní… Úžasné je na ňom najmä vyjadrenie, že nad ním budú nariekať… Môžeme hovoriť o plači lásky, ktorá neskoro zbadala, ako bola milovaná…

PAR:   Ježišov dialóg s Pilátom o tom, že jeho kráľovstvo nie je stadiaľto, naznačuje aj iné vykonávanie moci, než aké sa vykonáva tu. Ježiš si nepotrebuje dokazovať základné veci o tom, že mu všetko patrí, alebo že nad všetkým má moc. Ba nepotrebuje ani umelé zvolávanie na slávu. On je nad tým. Okrem toho, toto sa žiada od cudzích. A my sme deti. Ježiš chce aby sme ho milovali. Pričom táto láska nám prinesie najväčšie životné šťastie. To znamená, že On je kráľ, ktorý je tu pre nás. Celým svojim postojom, do krajnosti.

MY:   Ak si toto všetko uvedomíme, malo by nás to naplniť vedomím vnútorného pokoja a šťastia. Ak sme totiž v Jeho kráľovstve, sme na najlepšom mieste na Zemi. V najlepšej spoločnosti s najlepšou perspektívou.

Iste ste si všimli, ako utečenci, ale najmä ekonomickí migranti, hľadajú najlepšiu krajinu, do ktorej chcú ísť.

My sme ju už našli. Nie je to však o ekonomike, či životnej úrovni. Nie je to ani o mieste na tejto planéte. Je to o vzťahu ku Kráľovi. Pánovi neba i zeme, ktorý je aj našim Otcom a nekonečne nás miluje. Čomu sme my uverili.

ADE:   Kto svojej viere rozumie takto, je stadiaľto, z Kristovho kráľovstva. Amen.