mar 212008
 

Vypočuli sme si pašie, opis posledných hodín nášho Ježiša Krista. Sú náročné na počúvanie a vnímanie nielen kvôli svojej dĺžke, ale aj kvôli – a hlavne – hĺbke obsahu.

Na krížovej ceste Pána Ježiša bolo mnoho ľudí, ktorí boli aj v mnohom odlišní. Boli tam takí, čo tam museli byť, pretože to bola súčasť ich práce. Boli tam takí, ktorí tam chceli byť, pretože mali vzťah alebo ich tam držala nenávisť. Boli tam aj takí, ktorí tam nechceli byť a boli donútení. Niektorí sa tam ocitli len tak, akoby náhodou. Iní tam neboli, hoci tam túžili byť – okolnosti alebo strach im v tom zabránil. A bol tam aj Kristus.

Situácia sa opakuje podobne ako dejiny. Aj dnes sú tu, v kostole, mnohí ľudia, líšiaci sa v mnohom. Sú tu takí, ktorí tu musia byť, pretože je to súčasť ich práce. Sú tu takí, ktorí chcú, pretože majú vzťah a záujem. Sú tu takí, ktorí tu nechcú byť, ale boli donútení. Sú tu niektorí akoby len tak náhodou. Nie sú tu tí, ktorí túžia byť, no okolnosti im v tom bránia. A je tu aj Kristus.

Krížová cesta a život v blízkosti a prítomnosti Boha nie je ľahký a nikdy taký nebol a ani nebude. Nie je dokonalý, má trhliny, má pukliny. Ale možno práve vďaka nim do nášho vnútra preniká svetlo a ožaruje to, čo je tmavé.

Je dobré ďakovať za kríž, ktorý už ani zďaleka nie je len nástrojom umučenia, ale aj znakom našej spásy, nášho šťastia. A nielen za kríž ďakovať, ale aj tomu, ktorý na ňom visí. Veď zomrel za tých, čo tu musia byť, čo chcú byť, čo nechcú, hoci sú, a aj za tých, čo túžia byť, hoci nie sú. Za každého.