feb 172018
 

Don Bosco hovorieval, že krik spraví málo dobra a dobro spraví málo kriku. Je to zaujímavá myšlienka, ktorá hovorí, že kto robí dobro, robí to väčšinou nebadane a tak, že to mnohí ani nezbadajú – drží sa toho, čo povedal Pán Ježiš: Keď dávaš almužnu nech tvoja ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Na druhej strane nám tento výrok pripomína aj to, že krikom, hnevom, nasilu  sa veľa dobra nepodarí spraviť. Niekedy to môžu byť rýchle riešenia, ale nie trvalé.

Potopa sveta o ktorej sa píše v knihe Genezis je toho dôkazom. Budeme dnes variť najskôr z vody potopy a potom sa zamyslíme aj nad evanjeliom svätého Marka, ktoré nás zasa vedie na púšť. Ale najskôr tá potopa. Všeobecne sa berie ako trest za zlo, ktoré sa na svete dialo, takže Boh oľutoval, že stvoril človeka. Potopa sveta sa spomína aj v iných literatúrach, ktoré sú podobné s biblickou správou a sú aj oveľa staršie ako je biblická správa knihy Genezis. Pisateľ ich poznal a mnoho z nich mohol čerpať, ale pohľad Biblie je úplne originálny. (Ide hlavne o Epos o Gilgamešovi)

V čom sa tieto texty zhodujú a v čom sa líšia?  Zhodujú sa v tom, že ľudstvo sa skazilo, prestalo poslúchať a treba ho potrestať. Všetko zahynie vo vlnách potopy. Niekoľko ľudí však prežije. V Biblii je to Noe, jeho žena a jeho synovia a ich ženy.

V čom sa Biblia líši od nebiblických správ? V zhodnotení potopy. V Genezis 6, 5 čítame ako Boh pred potopou hovorí: Zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené ku zlu, preto vyničím… V Genezis 8, 20 – teda tesne po potope – Boh hovorí: Zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené ku zlu, preto už nikdy nevyničím...  Otázka je, kto konvertoval počas potopy? Človek? Veľmi nie, pretože zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené na zlé. Tak pred potopou ako po potope. Nakoniec to vidíme na rodine Noeho, ktorá vôbec nie je exemplárna. Noe sa opije a jeden z jeho synov sa smeje z jeho nahoty… Kto teda konvertoval? Jedine Boh. Tým, že sa celý svet zaleje vodou, tým sa so srdcom človeka ani trochu nepohlo. Je stále také zlé ako bolo predtým, lepšie povedané, je stále naklonené ku zlu… Preto sa Boh rozhodne, že už nikdy nepôjde touto cestou. O tom nám hovorí prvé čítanie z knihy Genezis. Môžeme si ho vypočuť.

Genezis 9, 8 – 15

Toto povedal Boh Noemovi a jeho synom: „Hľa, ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom i so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: s vtákmi i s dobytkom a so všetkou zverou zeme, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korába; so všetkými zvieratami na zemi. Uzavriem s vami zmluvu a už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy, už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“ A Boh povedal: „Toto je znak zmluvy, ktorú uzatváram medzi mnou a vami a medzi všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, pre všetky budúce pokolenia: Do oblakov vložím svoj oblúk a bude znamením zmluvy medzi mnou a zemou. Keď nahromadím oblaky nad zemou a keď sa v oblakoch zjaví dúha, vtedy si spomeniem na svoju zmluvu s vami a s každou živou bytosťou, ktorá má telo. Nebudú už vody potopy a nezničia nijaké telo.“

Vylievanie hnevu na tento svet nie je riešením. Srdce človeka sa nezmenilo. Ľudstvo potrebuje niečo úplne iné. Boh uzatvára zmluvu, v ktorej sa jednostranne zaväzuje, že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem. Jednostranne, to znamená, že nedáva podmienku. Ak budete dobrí, už nebude potopa. Ak ma budete poslúchať už nebude pustošenie. Jednoducho on to už nikdy nespraví. (Niektoré zmluvy sú postavené tak, že obrovskými písmenami máme výhody, ktoré nám plynú a úplne maličkými písmenami to, čo sa stane ako to nedodržíme…) Boh takto nepostavil zmluvu.

Ak vyliatie hnevu nie je riešením, tak potom čo je riešenie. Alebo lepšie povedané: Kto je riešenie? Odpoveď je jasná. Ježiš Kristus, nový Noe, ktorý si nepostavil koráb, ale prišiel medzi nás, aby žil s nami podobný vo všetkom okrem hriechu. Počatý, narodený, rástol, bol pokúšaný, umučený, pochovaný a zmŕtvychvstalý. Nový Noe ponorený úplne v tomto svete, ale nie z tohto sveta. Prišiel nás pozvať k viere a pokániu, aby sa nám nestalo niečo horšie ako je potopa sveta, aby sme sa sami nezaliali zlobou, hriechom… Vypočujme si text, ktorý nám o tom hovorí.

Marek 1 12 – 15

Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“

 Nie je to o tom, že si postavím koráb a budem sa dívať na vás zďaleka, ale skôr o tom, že sa ponorím do vášho sveta a budem vám pomáhať. Na začiatku som spomenul Don Bosca. Pred dvoma týždňami sme slávili spomienku na neho. On bol tiež príklad kňaza, svätca, ktorý sa ponáral do každodenných reálnych, ťažkých až krutých problémov a mladým z nich pomáhal von. Asi k tomu sme aj my všetci povolaní…