jan 052017
 

Neviem, kto si v tejto treskúcej zime spomenie na dovolenku pri mori, mne však prišla na myseľ otázka, ktorú si pamätám z jedného reklamného sloganu: Viete, kde je slovenské more? No predsa v Chorvátsku!

A viete, kde je najúspešnejšia slovenská zjazdovka? Tiež v Chorvátsku! Na medveďom vršku nad Záhrebom. To druhé už nebolo z reklamy, ale z reality ostatných dní, keď tam Veronika Velez-Zuzulová a Petra Vlhová obsadili v utorok podvečer prvé dve priečky pretekov Svetového pohára v slalome.

Keď som v televízii sledoval ako našu staršiu slalomárku korunujú za kráľovnú svahu, prišli mi na myseľ traja králi. Oni tiež pôvodne neboli králi, grécke slovo „magoi“, ktorým ich označuje evanjelium dnes prekladáme ako mudrci. V kresťanskej a najmä našej ľudovej tradícii sa však stali kráľmi. Nielen pre dary, ktoré podľa Matúšovho evanjelia do Betlehema priniesli. Myslím, že aj pre odvahu, s akou do krajiny prišli i z nej odišli, ale najmä pre dosiahnutie svojho cieľa, čo z nás robí kráľov života.

Spojitosť medzi týmito mužmi, ktorí našli cieľ svojej cesty a našimi lyžiarkami, ktoré tiež dosiahli cieľ výborného umiestnenia, však vidím nie v korune, či oslave. Je v príprave. Koľko nocí prebdeli títo muži pri sledovaní hviezd a tiež štúdiu i debatách o ich znameniach?! A koľko nocí nie prebdeli, ale prespali tieto pretekárky preto, aby boli na svahu vo forme. Osobne ma veľmi zaujala informácia, že Petra išla v silvestrovskú noc spať už o deviatej a na Nový rok o ôsmej ráno už v Záhrebe trénovala.

Ak chcem niečo dosiahnuť, musím preto niečo obetovať. Nielen v športovej, či inej kariére. Tak je to v celom živote. I v náboženskom. Tak to píše aj sv. Pavol, ktorý kresťanov Korinte motivuje obdobne príkladom športovcov: „Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný.“

Dnes máme aj prvý piatok v januári a vlastne v celom roku 2017. Mnohí poznáte termín 9 prvých piatkov. Je spojený s prisľúbeniami Božského Srdca tým, ktorí 9 mesiacov po sebe v tento deň prijmú Eucharistiu. Myslím, že tých 9 mesiacov nie je náhodných. Toľko treba aby sa v tele matky rozvinul nový život a mohol prísť na svet, narodiť sa. Aj v duchovnom živote je často potrebná takáto doba, aby sa v nás zrodilo niečo nové. Lebo ono to nejde naraz. Niekedy aj chceme, aj si povieme, ale nedokážeme to. Áno sú veci, ktoré sa musia riešiť radikálne, jedným zásadným krokom, ale aj k tomu treba väčšinou dospieť, či dozrieť. U väčšiny vecí je to však vec cvičenia, trénovania, kontroly, spätnej väzby atď. „Roky mi trvalo, kým som sa odnaučila nezmyselne rýpať do svojho manžela, keď prišiel domov pod vplyvom.“ – spomínala istá bývalá farníčka. „Najskôr som si myslela, že za všetko môže on, veď keby nepil… Ale potom mi došlo, že moja reakcia situáciu nielen vyostrí, ale doslova vyprovokuje. Veď keby som múdro mlčala prvých 5 minút, všetko by bolo iné.“ Minimálne 5 rokov jej trvalo, kým sa naučila 5 minút mlčať… Ale myslím, že to zvládla na výbornú. A ich láska a teda aj jej šťastie úžasne narástlo.

V stredu som čítal vyjadrenie, že medzi najsilnejšie stránky našich dievčat patrí prijatie kritiky a spätnej väzby. Športový psychológ Igor Rakovský sa vyjadril: „Obe sú ctižiadostivé a ochotné podstúpiť tvrdú prípravu, ako základ, na dosahovanie najvyšších cieľov v ich športe. Na druhej strane sú Veronika a aj Petra veľmi úprimne sebakritické. Po pretekoch neskrášľujú nič a vyjadrujú otvorene nespokojnosť s nedostatkami v súvislosti s ich výkonmi. Z krátkodobých neúspechov sa snažia obe rýchlo poučiť. Sebakritika ich motivuje do ďalšej práce na zlepšovaní ich výkonnosti. Do budúcnosti sa pozerajú v zásade optimisticky“. Mimochodom, je to vec vrcholového športu, že väčšina vystúpení sa spätne rozoberá.

Pripomína mi to druhú vec, ktorá sa viaže k prvému piatku – čase okolo neho sa treba vyspovedať. Pričom dobrá spoveď začína spytovaním svedomia. Úprimným pozretím sa na seba, svoje duchovné výkony, svoje zlyhania i rezervy. A končiť by mala predsavzatím – teraz chcem takto. Skúsim tento spôsob… Deväť spätných pohľadov na jednu tému, jeden zápas, jednu chybu, či zlozvyk spolu s deviatimi predsavzatiami nás určite posunie vpred. Zrodí sa v nás nový pohľad, nový postoj k veciam a ľuďom a možno i nová čnosť.

Inak povedané, ak začneme hneď teraz, v zime, na jeseň môžeme zbierať ovocie nášho úsilia. A to by bola super sezóna! Chuť ísť do toho naplno, presnú trefu do bránky, ale aj radosť z úspechov teda dnes želám nielen našim slalomárkam, ale každému jednému, ktorí sme tu! Nech nám rok 2017 prinesie mnoho úspechov!